Článok Kmeň Hadzi

Po náročnom výstupe na Kilimandžáro a safari sme sa rozhodli návštevu Tanzánia okoreniť poznaním miestnej kultúry. Navštívili sme štyri kmene ľudí, žijúci tradičným a napriek tomu veľmi rozdielnym spôsobom. Okrem kmeňa Masajov a dvoch rôznych kmeňov Datooga sme spoznali aj kmeň Hadzi.

Názov Hadzi dostali od iného kmeňa – Masajov a voľne preložené znamená „rešpektovaný protivník“. V nedávnej histórii bol totiž kmeň Masajov vo vojne s mnohými inými (menej početnými) kmene. Boje s ľuďmi kmeňa Hadzi pre nich boli, na rozdiel od ostatných, neskutočne ťažké aj napriek tomu, že Masajov bolo mnohonásobě viac. Hadzi vďaka skúsenostiam z lovu a znalosťami streľby z luku doviedli aj v malom počte spôsobiť obrovské straty na strane Masajov. Na fotke je adenium – tzv. „Púštne ruže“. Jej miazgu lovci používajú ako jed pre lov väčších zvierat.

Veľmi zaujímavý je jazyk, ktorým Hadzi ľudia hovoria. Ide o jazyk, ktorého súčasťou sú aj isté klepavý a mľaskavé zvuky. Pre lepšiu predstavu doporučuju film „Bohovia musia byť šialení“ z roku 1989, kde jedna z hlavných postáv, Křovák Xixo, používa jazyk znejúcich celkom podobne. Na fotke je konope, ktoré lovci Hadzi pofajčieva prakticky po celý deň.

Zaujímavým spôsobom je, že si vôbec nerobia starosť s kožou a celé zviera hádžu na oheň vcelku – koža sa proste opečie. Jediným, čo odrezali bol chvost.

Počas opekania vládne pohodička, dávajú si jointa, rovnajú šípy a bavia sa spolu tou ich rečou.

Potom, čo bola cibetka predpečená, ju jeden z lovcov vykuchal, časť orgánov hodil späť na oheň a mäso zavesil obďaleč na vetvu (zrejme na neskôr). Po chvíľke opekania si každý z nich dal kúsok ulovenej koristi. Samozrejme ponúkli i nám a je slušnosť neodmietnuť :-). Opečené jatýrka z cibetky chutila vskutku výborne.

Muži kmeňa Hadzi už od mladých rokov chodí každé ráno na lov. Ani toto nebolo výnimkou, a tak sme sa spolu s nimi po hostine pustili na prieskum terénu. Ich tempo bolo neuveriteľné a my mali čo robiť, aby sme im stačili. Najúspešnejším lovcom sa toho rána stal asi dvanásťročný chlapec, ktorý ako prvý trafil vtáka zo stromu. Starší chlapci mali tentoraz smolu.

Za najcennejšie surovinu lovci považujú med, ktorý získavajú od včiel uhnízděných v kmeni baobabov. Najprv je potrebné mäkkom baobabu vysekať dieru a včely potom vyfajčiť von.

Ak sekera nie je moc účinná, urobia si z nej behom chvíle niečo ako dláto a pokračujú v kutání.

Tentoraz sa bohužiaľ nezadařilo, lebo boli včely v kmeni príliš hlboko. Aj tak ale chlapci dostali pár žihadiel.

Hadzové majú v Tanzánii veľa výnimiek a jednou z nich je práve lov. Nemôžu však loviť napríklad v národných parkoch. Lovia takmer akékoľvek zvieratá a jedinými výnimkami sú hady a hyeny. Hady nelovia, lebo ich považujú za nebezpečné a jedovaté. Hyeny zase preto, že v minulosti nechávali zomrelých napospas prírode a tam sa o ne najčastejšie postarali práve hyeny – ich mäso tak nepovažujú za čisté.

Hadzové žijú v okolí jazera Eyasi a zdržujú sa v malých skupinkách okolo 30 členov. Ich celkový počet sa odhaduje na obyčajnú tisícku, ale asi len 400 z nich žije týmto tradičným kočovným životom lovcov a zberačov. Zaujímavosťou je, že nie sú geneticky príbuzní so žiadnymi inými ľuďmi. Na rozdiel od chatrčí iných kmeňov (napr. Masajov a Datooga) nie sú ich chatrče (kvôli častému sťahovanie) dažďu odolné a slúžia skôr ako dočasné prístrešia. Často používajú aj jaskyne.

Príjemným prekvapením je, že sa Hadzové nesnaží na turistoch zarobiť (čo je v Tanzánii naozaj nezvyklým javom). Dary však prijímajú radi (napríklad hroty šípov, ktoré možno zohnať u kováčov kmeňa Datooga alebo oblečenie). Na oplátku zase darujú niečo od seba (často nejaký ručne vyrobený šperk či drevenú fajku).

Ženy majú rozdielne úlohy ako muži. Starajú sa napríklad o zháňanie dreva na oheň či vykopávanie korienkov.

Korienky sme tiež ochutnali a sú fantastické. Chuťovo by som ich prirovnal ku sladkému jablku a štruktúrou k mrkve.

Rovnako ako je tomu aj v iných kultúrach, medzi zábavu patrí tiež tanec a spev.

Ku koncu návštevy sme mali možnosť vyskúšať si aj streľbu z luku na terč vyrobený z vetvy baobabu. Najprv sily zmerali 6 miestnych borcov, z ktorých sa však trafil iba jeden. Zahanbiť som sa rozhodne nechcel nechať a štvrtú dobre mierenou ranou som tunajšom lovcom ukázal aj trochu tej českej kvality. :-)