Výlet do Ngorongoro

Prvou zastávkou po ceste do parku Serengeti bola vyhliadka na kráter Ngorongoro. Kráter (presnejšie povedané kaldera), ktorý tu vytvoril vulkán pred 2 miliónmi rokov, je s hĺbkou 610m a rozlohou 260km štvorcových najväčšou neporušenú sopečnou kalderou na svete a v nej sa nachádza najväčšia koncentrácia voľne žijúcich afrických zvierat, ktoré tu žijú v úplne dokonalej rovnováhe.

Národný park Serengeti je známy najmä vďaka veľkej migrácii, pri ktorej cez park celoročne pochodujú milióny (áno, naozaj milióny) zvierat, prevažne pakoňov (ktorých je tu takmer 2 milióny), ďalej potom státisíce zebier a gaziel a mnoho ďalších vrátane predátorov a živiacich sa zdochlinami. Počas januára a februára tieto zvieratá prechádza aj časťou chránenej oblasti Ngorongoro, ktorá s parkom Serengeti susedí a je preto možné migráciu pozorovať čiastočne aj tu. Na obrázku je vidieť časť mnohých-kilometrového reťaze pakoňov ktorý putuje smerom k parku Serengeti. Zatiaľ išlo len o tenký prúžok, ale čím bližšie sme sa k parku blížili, tým širší tento reťaz bol. Nakoniec bol tak široký, že siahal až za obzor, kam oko dohliadlo.

Vnútri v kráteri žije ťažko uveriteľná pestrosť všemožných druhov zvierat – žirafy v ňom ale nestretnete. Tie sa zdržujú mimo kráter a sú v hojnom počte k videniu vo zvyšku chránenej oblasti Ngorongoro aj pri okraji krátera.

Dva žirafie samce pomerujú svoje sily.

Odbočka k nálezisku 3,75 milióna rokov starých pozostatkov hominidov, ktoré patria k najvýznamnejším paleoantropolo­gickým miestam na svete.

Oblasť je na zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaná hneď dvakrát. Od roku 1979 ako prírodné dedičstvo a od roku 2010 aj ako kultúrne dedičstvo, kvôli tu žijúcim Masajom.

Pri prechádzaní oblasti Ngorongoro cestou späť zo Serengeti sme míňali veľa masajských osád. Mnohé sú prístupné aj pre turistov, ktorí sa zaujímajú o kultúru a život miestnych kmeňov.

Prenocovali sme v malom kempe „Simba A“ na okraji krátera. Ten sa nachádza v nadmorskej výške 2300m a k večeru je tu naozaj zima. Zvlášť keď zaprší a podceníte to s oblečením tak, ako ja. V Afrike na safari predsa musí byť teplo, že? :-) Nie, nemusí! V okolí kempe pobehujú tlupy paviánov – tí sú ale celkom neškodní a netreba sa ich vôbec obávať.

Skoro ráno sme sa zbalili a zišli dolu do krátera, kde nás najprv uvítali rôzne druhy antilop, byvoly a pakone.

Následne sme narazili na skupinku 4 levov, ktorí sa len tak poflakovali a odpočívali – zrejme s plnými bruškami, pretože sa k nim nebála približovať ani iné zvieratá.

Keď náš vodič a sprievodca dostal do vysielačky signál, že iná skupinka niekde uzrela nosorožca, vyrazili sme sa tam pozrieť, žiadneho sme však nevideli, len obrie stádo byvolov medzi ktorými vraj bol Videli. Škoda – nosorožce sú veľmi plachá zvieratá a nie je ľahké je vidieť a keď jo, tak z veľkej diaľky. Po chvíli sme vyrazili do zalesnenej časti krátera, kde sme sa pokúsili nejakého toho nosorožca objaviť. To sa nám síce nepodarilo, narazili sme však na rodinku slonov s množstvom veselých sloníkov.

Veľmi dôležitou súčasťou rovnováhy v prírode sú mrchožrúti. Bez nich by zvyšky korisťou predátorov a uhynutých zvierat zostávali na slnku a šírili by sa tu choroby.

U jazierka odpočívalo celej kŕdeľ supov.

Ďalšími živiacich sa zdochlinami sú hyeny, šakaly ale veľmi často aj levy. Proti oveľa väčší a silnejší hyena nemali šakaly žiadnu šancu, a tak im korisť bez problémov ukradla.

Hyeny sú nielen mrchožrúti, ale tiež veľmi úspešní predátori. Hyena škvrnitá je najväčším druhom hyen a podľa najnovších výskumov je dokonca viac lovcom ako mrchožrúti (čo u ostatných druhov hyen neplatí). Zo všetkých šeliem majú najsilnejšie stisk čeľustí, ktorý dokáže drviť aj veľké kosti žiráf. Dokážu vyvinúť rovnakú rýchlosť ako levy, ale narozdiel od levov sa rýchlo neunaví a dokážu korisť sledovať aj niekoľko kilometrov.

Kráter obýva aj veľa nádherných vtákov ako napríklad žeriav kráľovský.

Čerstvo narodené antilopa sa sotva postavila na nohy, ale kde má mamičku?

Okolo Bazinek a jazier sa zdržujú nádherní plameniaky.

Okrem levov sme na väčšie mačkovité šelmy nemali šťastie a leoparda a ani geparda sme nevideli. Drobnejších Serval sme ale videli niekoľko.

Hneď po slonoch a Nosorožce sú hrochy tretím najťažším suchozemským živočíchom.

Zároveň patrí k veľa nebezpečným a obávaným zvieratám. Aj keď na prvý pohľad pôsobí veľa neohrabane, dokážu zaútočiť veľmi zúrivým a nepredvídateľným spôsobom.

Najväčší vták na svete. Síce nelieta, ale zato je špičkovým bežcom schopným bežať rýchlosťou presahujúcou 70 km / h.

Nakoniec sa predsa len zadarilo a mali sme možnosť pozorovať nosorožca z relatívne blízkej vzdialenosti. Toho dňa sme videli ešte 3 ďalšie, avšak tí boli veľmi ďaleko.

Byvolov je v kráteri tiež veľa, niektoré stáda tvorilo aj niekoľko stoviek kusov. Často sa tiež zdržujú v spoločnosti so zebrami, pakone, antilopami …

Prasa savanové je veľmi podobné prasaťu bradavičnatému.

Z mnohých ďalších veľkých vtákov, možno uvidieť napríklad Nesyt a Koplik.

Zvonku krátera sa v okolí osád Masajov spokojne pasú zebry.

A alebo tiež somáre, ktoré Masajovia používajú pre prevoz najrôznejších vecí.