Ako si zaobstarať jedlo v divočine

Ľudské telo môže síce vydržať aj niekoľko týždňov hladovanie, ale už po niekoľkých dňoch bez jedla sa nám začínajú objavovať ako prejavy hladu, tak i psychické problémy. Prvé, čo nás väčšinou „odrovná“ v núdzovej situácii je náš psychický stav. Pocit hladu nášmu psychickému stavu nepridá. Ako si teda obstarať potravu? Na to sa pozrieme bližšie v tomto článku.

Obstaranie jedlá môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na dva základné spôsoby: Zber: Zbierať môžeme ako rastliny, bobule, ovocie, tak aj hmyz, hmyzie larvy, vajcia … Lov: Loviť môžeme ako drobné hlodavce, ryby, tak aj väčšie zvieratá … pri obstarávaní potravy majme na pamäti, že výdaj energie na zber či lov by mal byť vždy menší, než príjem energie z potravy. Je nezmysel sa naháňať pol dňa za nejakým malým hlodavcom a potom z neho mať dvakrát do pusy. Lepšie je potrebné pri hľadaní trasy zbierať jedlé rastliny …

Zber je najjednoduchší a energeticky najmenej náročný spôsob obstarania potravy. Zber jedlých rastlín: Konzumáciou neznámych rastlín sa vystavujeme riziku žalúdočných ťažkostí a možnej otrave. Vždy je dobré si vopred overiť, aké jedlé rastliny sa vyskytujú v mieste nášho pobytu. Konzumovať môžeme tiež napríklad smrek, lekná, lesné ovocie, huby. Spodná vrstva kôry smreku obsahuje veľa vitamínu C. Lekná sú jedlé od zhora až dole (semená, hľuzy i stonky), len semená lekien sú trošku horká … Test požívateľnosť rastlín: V núdzových situáciách môžeme väčšinu jedovatých rastlín vylúčiť pomocou testu. Rastliny, z ktorých vyteká biela šťava, okamžite vylúčte. To isté platí aj u rastlín, ktoré sú cítiť po broskyniach či mandliach. Testovanú rastlinou si jemne potrite vnútro predlaktia, tým zistíte, či nedráždi kožu alebo či nespôsobuje vyrážku. Potom vyskúšajte reakciu na perách. Ak nepocítite tŕpnutia či pálenie na perách, vyskúšajte rastlinu priložiť na pár sekúnd na špičku jazyka. Potom skúste kúsok rastliny zjesť a niekoľko hodín počkajte. Ak sa nedostaví nevoľnosť, hnačky a ďalšie nepriaznivé reakcie, je rastlina pravdepodobne jedlá. Keď som sa bavil o zbere rastlín a plodov s Amazonským indiánom a pýtal sa ho, či je nejaký spôsob, ako v džungli spoznať jedlé a nejedlé Roštín, začal sa smiať. Ja ho nechápal, prečo sa mi smeje. Potom mi vysvetlil, že je to snáď jasný, nie? Stále som nechápal. Potom mi to vysvetlil: "Vidíš tie opice a vidíš, čo jedia? My sme vlastne tiež opice, tak môžeš pokojne jesť to, čo ony. Nič jedovatého nezožerú. Jo a či je uvidíš zdrha, tak zdrhej taky, pretože sa blíži nejaký prúser … "Aké jednoduché, že? Niekedy stačí naozaj len pozorovať okolie … Zber hmyzu, lariev, vajec: V prírode môžeme bežne naraziť na mravenisko, staré stromy, pne, vtáčie hniezda … Všetky tieto veci pre nás môžu znamenať možnosť potravy. V mravenisku môžeme nájsť mnoho lariev mravcov. Tieto larvy môžeme konzumovať ako za surova, tak je tiež môžeme treba upražiť na ohni, po tejto úprave chutia skoro ako oriešky :-). Pozor však na niektoré tropické druhy mravcov, ktorých uhryznutie je veľmi bolestivé a pri väčšom počte kúsance môžeme mať závažnejšie zdravotné problémy. Pod kôrou starých stromov a v starých pňoch sa ukrýva veľa rôznych druhov lariev chrobákov. Larvy sú veľmi dobrým zdrojom energie, ktorú budeme potom iste potrebovať. Chrobáky, ako také, odporúčam nekonzumovať vôbec. Väčšina z nich vylučuje obranné látky, ktoré buď odporne páchnu a odporne chutia, alebo môžu vylučovať aj toxické látky (u nás napr. Majka Fialová), ktoré nám môžu privodiť vážne zdravotné problémy, niekedy aj smrť. Výborne tiež chutia aj osy a včely. Pozor však na žihadlá. Ak nájdete osie hniezdo, spáľte ho najskôr ohňom. Osám zhorí krídelká a popadajú na zem. Potom je zašliapne, opatrne odstátí žihadlá (pozor, pichajú aj po smrti) a opražte … Z hmyzu chutia asi najlepšie … Toto však nerobte v oblastiach Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a okolo rovníkového pásu, kde žijú druhy útočných zabijáckych včiel (Afrikanizované včely). Je to bohužiaľ nepodarený experiment svetových genetických vedcov, ktorý má na svedomí už peknú riadku ľudských životov. Keď budeme dobre pozorovať okolie, môžeme si všimnúť aj vtákov, ktorí sa v časových intervaloch stále vracajú na to isté miesto (v stromoch, v rákosí …). Tu je možnosť zberu vajec či už vyliahnutých Holata. Vajcia vtákov je vhodné tepelne upraviť (napríklad zahrabať do žeravého popola, napichnúť na klacek a ugrilovať, alebo uvariť vo vode).

Spozorovali sme vtáka, ktorý sa vracal stále na to isté miesto v stromoch …

A zadarilo sa …

Stačí nám k tomu vajcia, úzky klacek, troška šikovnosti s naťuknutím oboch koncov vajcia a môžeme grilovať …

Zahrabať do popola a počkať asi 20 minút a jedlo je hotové …

Lov (hlodavcov, rýb či väčších zvierat) je ďalší spôsob, ako si zaobstarať niečo do žalúdka. Je to síce viac energeticky náročnejší spôsob, ale pri úspešnom love môžeme prijať ďaleko viac kalórií, než zberom. Loviť môžeme pomocou pascí, alebo si zhotoviť rôzne primitívne zbrane. Lov pomocou pascí: Výhoda odchytu je tá, že nemusíme niekde číhať na svoju „obeť“ a môžeme sa venovať inej činnosti. Primitívnych pascí existuje veľa druhov, ako napr .: nášľapné, bodcové, padacie, prútené pasce na ryby, oka, jamy … Konštrukcia jednotlivých pascí si určite každý nájde na internete, ťažko sa to opisuje slovami, lepšie sú inštruktážne videá napríklad na Youtube . U pascí by som sa ale rád trošku zdržal a to u spôsobe kladenia a výberu vhodného miesta. Pri príprave pascí si dávame pozor na náš pach, ktorý zvieratá moc dobre cíti. Pasce sa pokúšame pripravovať (kolíky, zárezy, oká …) vždy mimo miesta, kam chceme neskôr svoju pascu nalíčiť. Svoj pach môžeme tiež čiastočne eliminovať tým, že si pred prípravou pasce potrieme ruky nejakým prírodným materiálom (mach, ihličie, tráva, hlina, bobule, blato …). Pasce kladieme na miesta, kadiaľ zvieratá najčastejšie chodí. Určite neprehliadneme v lese vychodenej cestičky … Na tieto cestičky sa snažíme čo najmenej šliapať a nezanechávať tam zbytočne svoj pach. Po nakladenia pasce môžeme svoj zámer znásobiť ešte nasmerovaním zvieraťa do našej pasce. Nasmerovanie sa vykonáva zapichnutím zašpicatených kolíkov do zeme tak, aby nám vznikol akýsi veľký lievik, ktorý sa zužuje smerom k pasce. Zvieraťu príde jednoduchšie bežať pozdĺž kolíkov, než je zložitejšie preskakovať a nevie, že sa rúti do pasce. Pasce môžeme tiež opatriť zvukovým zariadením, aby sme vedeli, že sa nám spustila pasca. Stačí nám na pohyblivú časť (lanko, vetva …) priviazať treba prázdnu plechovku s pár kamienkami, ktorá nás rapkajúcim zvukom upozorní na aktiváciu pasce. Pasce chodíme tiež kontrolovať, keďže úlovok môže rýchlo podliehať skaze (hlavne v oblastiach s vyššou teplotou a vlhkosťou), alebo môže byť ľahkou korisťou pre iné zviera. Keď mu sa nachádzame v okolí riek a vody, dobrou možnosťou v núdzovej situácii je rybolov. Pasca na ryby si môžeme ľahko zhotoviť z prútia, kde výsledkom je akýsi prútený kôš, ktorý má namiesto veka lievik, ktorý smeruje smerom dovnútra. Ryby sa ľahko dostanú dovnútra, ale keďže je lievik smerovaný dovnútra, nenájdu cestu von. Do tejto pasce je vhodné umiestniť väčší kameň, aby šla pasca ku dnu, inak pláva a moc rýb sa nám tam nechytí. Nezabudnime na pevné uviazanie tejto pasce, môže nám ju ľahko vziať prúd rieky … Lov pomocou primitívnych zbraní: Výroba primitívnych zbraní ako je luk a šípy alebo oštep nie je nijak náročná. Základom je pružné a zároveň pevné drevo (u nás napríklad jaseň). Pri výrobe luku začneme tým, že nájdeme rovno vetvu s priemerom asi 8 až 10 cm, ktorú pozdĺžne rozpolíme. Dohladka opracujeme stred (cca 20 cm), za ktorý budeme potom samotný luk držať. Potom zúžime zvyšnú časť luku tak, aby sme zachovali šírku luku a zužujú iba vnútorná časť. Týmto docielime dobré ohybnosti. Na tetivu môžeme použiť napr. Lyko z vŕby spletené do povrazu, alebo tiež šnúrky od topánok alebo padákový šnúru (ak ju máme po ruke). Lyko na pletenie povrázku je dobré asi 10 minút povariť vo vode s dreveným uhlím z ohniska. Stáva sa potom viac odolnejšie. Na šípy je v našich podmienkach výborná treba lieska. Prúty vyberáme čo najrovnejší. Prípadné ľahké nerovnosti môžeme napraviť nahriatím prútu nad ohňom a ohýbaním do požadovaného (rovného) tvaru. Hrot šípu (silnejší koniec prútu) orežeme do špičky a čiastočne opálime nad ohňom. Týmto dôjde k vytvrdnutí hrotu a stáva sa odolnejším. Na hrot šípu môžeme tiež použiť napríklad vhodný ostrý, špicatý kamienok (pazúrik), kosti upravené do špičky, malú žiletku od noža, alebo čokoľvek iné, čo nám urobí rovnakú službu. Môžeme si tiež vyrobiť oštep. Postup je cca rovnaký ako pri výrobe šípu. Hrot oštepu môžeme tiež krížom naštiepnúť a vytvoriť si tak na konci oštepu štyri ostré hroty, ktoré môžu znásobiť šance na úspech. K oštepu si môžeme vyrobiť tiež Atlatl, ktorý znásobí našu silu pri vrhaní oštepu. Jedná sa vlastne o cca metrový klacek, ktorý má na jednom konci urobený akýsi háčik, ktorý presne zapadne do konca oštepu. Táto technika vrhanie oštepu chce už trošku praxe. Pri love rýb oštepom ešte majte na pamäti lom svetla o vodnú hladinu. Keď mu vidíte pod vodou plávať rybu a chystáte sa ju uloviť oštepom či šípom, mierte vždy kúsok za ňu. Hladina vody deformuje svetlo a čím je ryba hlbšie, tým viac musíme mieriť za ňu.

Nočný lov rýb pomocou oštepu

Kajman sa nám chytil do pasce (do oka)

Chytiť kajmana do pasce je jedna vec, zdolať ho oštepom je vec druhá … Avšak hlad je hlad …

Bezpečná manipulácia s úlovkom: Pri manipulácii s úlovkom (najmä s teplokrvním zvieratami) by sme mali dbať na zvýšenú opatrnosť. Nikdy nevieme, čím môže byť zviera nakazených. Po ulovení zvieraťa sa najskôr presvedčíme, či nevykazuje známky nejakej choroby. Malo by mať číre oči, srsť by mala byť bez viditeľných kazov (vyškriabané lysiny, boláky atď.), Nemalo by mať tiež nejaké hnisajúce rany. Potom skontrolujeme naše ruky či nie sú niekde poranené. Do otvorených rán si ľahko zanesieme infekciu zo surového mäsa. Potom je vhodné bez akéhokoľvek pitvanie, rezanie atď. Dať ulovenej zviera do ohňa a riadne opáliť. Dosť to teda smrdí, ale spoločne so srsťou, chlpy a pazúry spálime tiež všetky parazitmi na tele zvieraťa. Potom môžeme zviera vypitvať (vyvrhnúť). Proste z neho odstráňte všetko, čo uvidíte vo vnútri. Oddeľte tiež hlavu. Pri manipulácii so surovým mäsom je tiež vhodné použiť nejakú ochranu na ruky. Latexové rukavice pri sebe asi mať nebudeme (možno v lekárničke áno), ale rovnako tak nám môže pomôcť igelitové vrecko alebo kondóm. Stiahnite tiež kožu. Mäso potom vo vode poriadne umyte a odstráňte všetku zrazenú krv. Takto upravený úlovok je už pripravený na tepelnú úpravu. Tepelná úprava úlovku: Vždy dbajte na dostatočnú tepelnú úpravu mäsa. Zviera môže byť nakazené besnotou, vnútornými parazitmi a Boh vie čím ešte. Väčšinu zabijete teplom väčším než je 65 stupňov Celzia. Aj tak radšej uprednostňujem grilovanie nad ohňom než varenia vo vode. Vriaca voda má okolo 100 stupňov Celzia, oheň okolo 650 stupňov Celzia. Nekonzumujte mozog a vnútornosti, obsahujú najväčší počet vnútorných parazitov. Môžeme ich použiť napríklad ako návnadu na ďalší lov. Predĺženie trvanlivosti úlovku: Môže sa nám stať, že úlovok bude väčší než čo dokážeme za deň zjesť. V tomto prípade surové mäso môžeme buď konzervovať dymom, mraziť alebo sušiť. Konzervácia dymom: Nad menším ohňom vytvoríme od zeme striešku zo surových konárov a listov tak, aby nám čo najmenej utekal dym mimo a zároveň nám nechytila od ohňa. Mäso zavesíme do striešky a údime niekoľko hodín. Výrazne tak predĺžime trvanlivosť mäsa. Sušenie mäsa: Ak sa nachádzame v prostredí, kde nám svieti slnko, môžeme dať mäso sušiť na slniečko. Mäso nakrájame na čo najtenšie plátky, aby sme ho mali čo najskôr usušené. Sušením predĺžime trvanlivosť. Sušené mäso pred spotrebou namočíme do vody a ďalej tepelne upravujeme. Mrazenie mäsa: Je to jednoduché. Ak sa nachádzame v oblasti snehu a ľadu, kde mrzne, Zahrabeme mäso do snehu. Tu však dávame pozor na ostatné zvieratá, majú tiež hlad a môžu nám náš úlovok vyčuchať a zobrať.

Dajte prednosť grilovanie nad ohňom pred varením vo vode.

Vždy sa pokúste urobiť z úlovku čo najtenšie plát, výrazne skrátite dobu sušenia.

Odstráňte všetky šupiny, plutvy a všetko, čo je vo vnútri.

Dlho som premýšľal, čo k tomu všetkému na záver dodať. Napadlo ma jediné: Nič nie je tak jednoduché, ako sa zdá. Ak sa človek dostane do situácie, kedy si naozaj bude musieť obstarať niečo na jedenie, aby prežil, určite sa pri tom nebude cítiť ako dobrodruh a lovec na super čundru, ale skôr ako stroskotanec v bezvýchodiskovej situácii. Okolo nič jedlého neporastie, lov sa nemusí vždy podariť a pasce môžu zostať prázdne … Avšak majme na pamäti, že ľudské telo vydrží bez jedla aj pár týždňov. Opäť je to len naša psychika, ktorá nám hovorí, že musíme jesť aspoň 2× až 3× za deň. Naše telo vydrží viac, ako si myslíme … Na úplný záver tohto článku by som chcel upozorniť, že lov zveri, rýb atď. Je bez povolenia vo väčšine krajín zakázaný. Verím, že tieto informácie použijete výhradne a len v núdzových situáciách a alebo tam, kde je táto činnosť legálne.