Návšteva ostrova Mykines

V podstate existujú iba dva spôsoby, ako sa dostať na ostrov, a obaja majú svoje vlastné riziká. Jednou možnosťou je cestovať helikoptérou, čo je nákladnejšie a kapacita je obmedzená, navyše je nutné mať vhodné poveternostné podmienky. Druhou, ľahšou možnosťou, je plavba trajektom z prístavu Sørvágur, avšak aj táto voľba závisí od počasia. Často sa stáva, že sa ľudia môžu dostať na ostrov, ale kvôli nepriaznivým podmienkam nemôžu späť, takže je vhodné plánovať návštevu ostrova na deň s najlepším počasím – ubytovanie na ostrove môže byť cenovo dosť náročné.
(Na obrázku sú kolmé útesy v západnej časti ostrova Vágar.)

My sme sa rozhodli pre trajekt av žiadnom prípade to neľutujeme. Celková cena za obe cesty bola 120 DKK, čo zodpovedá približne 400 CZK. Plavba nielenže ponúkla malebné výhľady, ale tiež priniesla dostatok adrenalínu, najmä kvôli búrlivému moru počas cesty. Doteraz som nezažil plavbu s takými vlnami a bol som prekvapený, že v ten deň loď vôbec vyplávala. Po príchode na miesto bola časť cestujúcich bledá ako sneh, a niektorí z nich museli niekoľko desiatok minút odpočívať na skale pri prístave. Pri ceste späť bolo more naopak pokojné.
(Na obrázku je ostrov Tindhólmur)

…

Potom sme pokračovali okolo ostrova Tindhólmur, ktorý sa pýši veľmi ostrými vrcholmi a je neobývaný. Jeho najvyšší bod sa nachádza vo výške 262 metrov nad morom. Za týmto ostrovom pokoj mora skončil a medzi ním a ostrovom Mykines sme boli svedkami obrích vĺn, ktoré s loďou cloumali, akoby bola na horskej dráhe.

Po 45 minútach dorážame na cieľový ostrov. Na ňom leží iba jedna malá rovnomenná dedina – Mykines, avšak väčšina domov tu nie je trvalo obývaná.

Hneď pri prístave na návštevníkov čaká nepríjemná turistická pasca. Miestni sa rozhodli vyberať poplatok za prechádzku po ostrove a ten teda nie je vôbec malý – 400 DKK (cca 1300 CZK). Nám sa našťastie podarilo prejsť nepozorovane okolo, keď práve pani kasírovala ostatných návštevníkov a rýchlo sme zamierili smerom nahor do kopca. Navyše bola časť trasy k majáku uzavretá, čo by malo podľa môjho názoru viesť k aspoň nejakej zľave. Holt kto chce veľa, nedostane nič… Tieto poplatky sa bohužiaľ začínajú stávať bežnými takmer na každej významnej atrakcii na Faerských ostrovoch. Chápem, že miestni nemusia byť nadšení neustále rastúcim turizmom, ale zároveň verím, že príroda by mala byť prístupná všetkým.

Ak chcú miestni získať na turistoch nejaké príjmy, mohli by zvážiť symbolický alebo dobrovoľný vstup a výrobu suvenírov. Argument o udržateľnosti krajiny mi pripadá neopodstatnený, najmä keď na ostrov denne priplávajú maximálne dve malé lode. Osobne by som obyvateľov Faerských ostrovov za toto nechal platiť poplatky pri návšteve Prahy či iných svetových miest.

Pasienky, typicky ohraničené kamennými plotmi.

Bohužiaľ, ostrovček Mykineshólmur s majákom (na fotografii vzadu za kopcom), ktorý je s hlavným ostrovom spojený 40m dlhým mostom bol v čase návštevy pre turistov uzavretý.

Chodníky na ostrove: Na ostrove existuje niekoľko turistických trás. Pokiaľ má niekto k dispozícii viac času, môže sa rozhodnúť pre výstup na najvyššiu horu Knúkur (560 m) alebo pre cestu k majáku na ostrovčeku Mykineshólmur (ak bude táto časť otvorená). My sme sa vydali na krátky okruh severne od dediny Mykines, kde sme mali možnosť pozorovať papuchalky.

…

Papuchalkové sú malé morské vtáky známi svojim charakteristickým vzhľadom, čiernobielym perím a farebnými zobákmi.

…

V dedinách na Faeroch sa často dajú vidieť miniatúry domčekov hneď vedľa originálu. Domčeky v dedine Mykines nie sú výnimkou.

…

Nakoniec sa loď vydá späť k ostrovu Vágar. Počas tejto časti cesty prechádzame okolo vodopádu Múlafossur a následne sa fjordom vraciame do prístavu Sørvágur.