Článok Midžor
Výstup na najvyššiu horu Srbska - 2 169 mnm
Na východe Srbska, na samej hranici s Bulharskom sa nachádza najvyššia hora Srbska. Cesta sem na začiatok treku vedie po rôzne malých cestičkách divokou krajinou a rozpadajúcimi sa dedinkami a je tak už sama o sebe dobrodružstvom. Srbsko je skôr nížinatá krajina, a tak aj ich najvyššia hora je zasadená do príjemne mierne zvlnených hôr, ktoré sú obklopené zelenými lesmi a lúkami. Trek je pohodový na výstup, cesta je dobre značená a mnoho turistov tu nestretnete. Na asi 7,4 km trase na vrchol nastúpite 618 výškových metrov a dohromady aj so zostupom rovnakou cestou by trek mal nemal zabrať viac ako 6h.
Babín zub
Od začiatku roku 90. rokov 20. storočia je vrchol prístupný pre turistov zo Srbskej aj Bulharskej strany. Predtým to tak ale nebolo, pretože vrchol leží v hraničnej oblasti. Zo srbskej strany sa vystupuje buď z dediny Topli Dol alebo od lyžiarskeho strediska Babin Zub a ďalej po hrebeni až na vrchol. Túto druhú možnosť sme zvolili aj my. Od hotela Babin Zub je cesta na vrchol dlhá 7,4 km. Pre výstup nie je potrebné žiadne povolenie ani poplatky.
Výhľady na skalný masív
Od hotela Planinarski Dom Babin Zub, kde sme nechali zaparkované auto, stúpame s výhľadmi na skalný masív na vrchole, podľa ktorého je táto oblasť pomenovaná. Po pár metroch cesty prechádzame ešte okolo bistra na konečnej stanici lanovky. Ďalej už je len nedotknutá príroda.
Rozkvitnuté lúky
Po prvom príkrejšom stúpači sme sa dostali na náhornú krásne rozkvitnutú lúku, ktorá už má príjemnejší sklon. Traverzujeme ďalej nahor chodníkom a kocháme sa rozmanitými kvietkami okolo nás.
Hlboké lesy
Srbské hory to sú husté lesy, pasienky s koňmi alebo dobytkom a zelená farba oblých kopcov všade okolo, kam oko dovidí. Na ľudí tu narazíte naozaj sporadicky.
Značenie na trase
Na trase sa snáď nemožno stratiť. Jednak cesta vedie po širokej vyšliapanej ceste, na ceste sú občas označené kameňmi značkami a tiež niekoľko smeroviek so šípkami.
Divoké kone
Na hrebeni pred posledným stúpaním k vrcholu sme mali šťastie a natrafili na divoké alebo polodivoké kone, ktorí sa tu voľne pasú.
Výhľad na Bulharskú stranu
Záverečné metre k vrcholu stúpame doslova po hranici, kedy nám cesta dovolí nakuknúť k susedom do Bulharskej strany. Poznáme to ale len vďaka smskám od operátora, ktorý nás víta v Bulharsku. Krajinný ráz je aj na tejto strane hranice veľmi podobný ako v Srbsku, všade zelené lesy a lúky.
Hraničný pätník
Zvyšky hraničných pätníkov, ktoré odolávajú zubu času, už majú niečo za sebou. Nerazíme ale len na pár pozostalcov. Z Bulharskej strany sa pomaly prelieva stúpajúca hmla, tak neleníme a pokračujeme k vrcholu nech stihneme výhľady.
Vrchol Midžor 2 169 mnm
Stretnúť sa môžete s dvoma verziami názvu hory – Midžor alebo Midžur. Na vrchole je len kamenný kríž so zvyškami Srbskej vlajky a niekoľkými cestovateľskými nálepkami. Výhľady sme si stihli užiť kým sa začal valiť mrak a zdvíhať vietor, ktorý nás vyhnal späť dole.
