Prechádzka po hlavnom meste Srbska
Srbské hlavné mesto Belehrad sa oplatí navštíviť pri ceste po Balkáne. História mesta je dlhá, a jej počiatky vedú od čias kedy bolo prvýkrát zaznamenané v roku 878 v liste pápeža bulharskému cárovi Borisovi. Mesto bolo súčasťou Byzantskej či Uhorskej ríše, prešli tadiaľ Turci a potom sa sem presunuli aj Slovania. Narazíte tu na rozmanitú architektúru, od budovateľských sôch z čias komunizmu až po novú modernú výstavbu.
Opustené chátrajúce budovy
Po príchode do mesta sme zaparkovali na platenom parkovisku neďaleko centra. Naše prvé kroky viedli smerom k centru cez časť mesta, ktorá mala svoje najlepšie roky už za sebou. Míňali sme niekoľko opustených a chátrajúcich budov pôvodom z čias komunizmu.
Belehrad nemá na rozdiel od mnohých iných európskych metropol bohatý fond historických budov, pretože veľká časť z nich bola zničená počas smutnejších dejín regiónu i mesta.
Doprava v Belehrade
Mesto je významné aj z dopravného hľadiska. Križujú sa tu paneurópske koridory, ústia sem mnohé železničné trate a aj poloha na sútoku dvoch riek je kľúčová pre vnútrozemskú i medzinárodnú lodnú dopravu.
Mesto má rozsiahly systém verejnej dopravy, ktorej základom je električková sieť. Električky spájajú všetky hustejšie osídlené časti mesta a sú v prevádzke už od roku 1892. Metro, ktoré bolo v pláne vystavať už od 70. rokov minulého storočia, bohužiaľ stále nemá stavbu ani začatú.
Ulica kniežaťa Michala
Centrum mesta si prejdeme po ulici kniežaťa Michala, ktorá je jednou z obľúbených obchodných tried miestnych obyvateľov. Nájdete tu mnoho obchodov medzinárodných značiek, ale aj trhy s lokálnymi produktmi.
Belehradská pevnosť
Na konci ulice kniežaťa Michala nadväzuje belehradská pevnosť Kalemegdan, ktorá je rozsiahlym fortifikačným komplexom. Korene pevnosti siahajú až do 2. storočia, budovaná bola až do storočia osemnásteho. Postavená bola Rimanmi na návrší nad sútokom riek Sávy a Dunaja. Pevnosť neskôr využívali aj stredoveké srbské kráľovstvá, Maďari, Osmani a Rakúšania
Hradby okolo pevnosti
Kalemegdan je rozsiahlym fortifikačným komplexom. Korene pevnosti siahajú až do 2. storočia, budovaná bola až do storočia osemnásteho. Postavená bola Rimanmi na návrší nad sútokom riek Sávy a Dunaja. Pevnosť neskôr využívali aj stredoveké srbské kráľovstvá, Maďari, Osmani a Rakúšania.
Dinopark pod hradbami
Zaujímavé spestrenie hlavne pre detských návštevníkov je dinopark pod hradbami pevnosti, ktorý má spoplatnené vstupné. Pri prechode ďalej do pevnosti sa však dá aspoň nahliadnuť, pokiaľ nemáte čas na celú prehliadku.
Vojenské múzeum
V pevnosti sa nachádza vojenské múzem, ktoré bolo zriadené už 1878 (patrí medzi najstaršie inštitúcie svojho druhu v krajine). Stalo sa tak nedlho po tom, čo Srbsko získalo faktickú nezávislosť na Osmanskej ríši. V tom čase boli v múzeu uchované exponáty z čias bojov proti Turkom.
Múzeum bolo vyplienené počas druhej svetovej vojny Nemci. Po skončení vojny bol v rámci Generálneho štábu Juhoslovanskej armády zriadené Josipom Brozom Titom vojensko-historické oddelenie. Jemu bola v roku 1956 vyhradená súčasná budova v centre Belehradu.
K múzeu patrí aj časť pevnosti, kde sú vystavené delá a tanky, ktoré bojovali ako počas Balkánskych vojen, tak aj v dobách prvej a druhej svetovej vojny. Najstaršie exponáty pochádzajú naopak z obdobia Bitky na Kosovom poli.
Výhľad na sútok Dunaja a Sávy
Prešli sme si komplex pevnosti a prehliadku zakončili na severných hradbách nad sútokom Dunaja a Sávy. Toto je obľúbené miesto aj premiestnenie, kde sa schádza posedieť, zahľadieť na sútok alebo sa prejsť so psami v parku pod hradbami. Výhľad je tu naozaj ďaleký, až na predmestí Belehradu alebo na rozsiahly park Ušće – ústie Sávy do Dunaja, ktorý predstavuje hlavnú oázu zelene pre Nový Belehrad a jeho rozloha je 92 ha.
Hradby v obliehaní
Miestne obsadia hradby na sedenie s tým najlepším výhľadom na západ slnka.
Kaplnka svätej Petky
Pri zostupe z hradieb cez park smerom k rieke Sáve míňame kaplnku svätej Petky. K aple je postavená nad posvätným prameňom a zasvätená svätej Petke. Nachádza sa na ceste spájajúcej horné a dolné mesto belehradskej pevnosti, v blízkosti kostola Ružica, pričom prameň je v samotnom oltári kaplnka. Dnešná kaplnka bola postavená v roku 1937 podľa projektu architekta Momira Korunovića.
Sáva promenáda
Po chvíli dôjdeme od pevnosti až k rieke Sáve, kde sa prenesieme späť do 21. storočia. Je tu vybudovaná nová promenáda pozdĺž ktorej je živá zábava s modernými reštauráciami. Na rieke občas zahliadneme aj luxusné plavidlá všetkého druhu.
Kula Belehrad
Na konci promenády pozdĺž Sávy sa týči ako moderná pochodeň Belehradská veža, oficiálne známa ako Kula Belehrad. Ide o 42 poschodový, 168 metrov vysoký mrakodrap so zmiešaným využitím.
Po dokončení vonkajšej konštrukcie v roku 2022 sa stal najvyššou budovou v Belehrade, Srbsku av regióne západného Balkánu a bol propagovaný ako „maják celej plánovanej komunity.“ Mimo Turecko zostal najvyššou budovou na Balkáne po dobu jedného roka, kým ho v roku 2023 neprekonala budova Sky Fort v bulharskej Sofii.
Plaváreň na Sáve
Náš deň v Belehrade sme zakončili príjemným kúpaním v rieke Sáve. Asi 5min autom od centra mesta sa nachádza pri ostrove Ada Ciganlija športovo-rekreačný komplex budovaný od roku 1957. Jeho súčasťou je aj umelé Sávske jazero, pôvodne rameno rieky Sávy, ktoré bolo prehradené. V súčasnej dobe sa jedná o populárne miesto stretávania aj rekreácie predovšetkým v letných mesiacoch. Jeho súčasťou je tiež 7 km dlhá pláž a množstvo objektov napr. pre golf a ďalšie športy.
Kúpanie v Sáve
Vstup do areálu je za pár korún, respektíve za pár Srbských dinárov a tak je hojne využívaný miestnymi. My prišli tesne pred západom slnka a tak už to mnoho ľudí nebolo. Voda bola priezračne čistá, pláže s navezenými kamienkami a teplota vody ideálna na osvieženie po celom horúcom letnom dni v meste.
Ostrov pre športové vyžitie
Celý ostrov Ada Ciganlija je hojne využívaný miestnymi k športovým aktivitám, či už k vodným športom alebo jazde na bicykli, golfu alebo futbalu a iným športom. Na ostrove nájdete niekoľko ihrísk a športovísk.