Článok Komodo

Najčastejším a tiež najjednoduchším východiskovým bodom do národného parku je stále rýchlejšie sa rozvíjajúce mestečko – Labuan Bajo. Na tomto mieste sa v posledných rokoch začali stavať hŕbu hotelov a tunajšie turizmus (na rozdiel od iných častí ostrova Flores) čaká v blízkej dobe naozajstný rozkvet.

Výlet do národného parku Komodo s profesionálnymi cestovnými kanceláriami, ktoré sa dajú nájsť aj na internete je možný, ale takéto zájazdy sú naozaj veľmi drahé. Existuje však aj podstatne lacnejšie (ao dosť dobrodružnejšie) riešenie – stačí vyjsť do ulíc v Labuan Baju a miestni obyvatelia vás začnú sami odchytávať. V každom druhom dome budú ponúkať jednodňové i viacdňové výlety a vďaka konkurencii sa dá celkom dobre zjednávať. Je takmer jedno, s ktorou miestne „cestovnou“ sa človek vydá, pretože nakoniec budú všetci záujemcovia spojení na rovnakej alebo podobnej lode (podľa počtu). Na jednej lodi sme tak všetci platili rôznu cenu (podľa toho, kto ako vedel zjednávať). My sme zvolili výlet dvojdňovej.

Nasledujúceho rána sme vyfasovali šnorchle a plutvy a vyrazili do prístavu, odkiaľ sme vyplávali smerom na ostrov Rinca. Už samotná cesta poskytuje prekrásne výhľady.

Prechádzali sme okolo mnohých menších ostrovčekov, vrátane ostrova Pempe, u ktorého sme sa neskôr v priebehu dňa zastavili na kúpanie a šnorchlovanie.

Tesne pri vstupe na nás čakala kostra byvola – zrejme ako varovanie, že aj takto veľké zvieratá sú bežne na jedálničku komodských.Aby drakov. Obďaleč v tieni bolo menšie stádo, zatiaľ ešte živých byvolov, válejících sa v bahenné kúpeli.

V našej skupinke z lode bolo 9 ľudí ak takému počtu sme dostali 3 skúsených sprievodca, vyzbrojené palicami s rozdvojeným koncom (v tvare jazyka varanov), ktorý slúži na odstrčenie pri prípadnom útoku. Medzi prvými štyrmi varanmi, ktoré sme stretli, patrili dvaja k tým väčším jedincom.

Od hlavného sprievodca sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí o živote varanov, ale aj o ďalších zvieratách, ktoré sme na ostrove uvideli.

Zbadali sme tiež hniezdo varanov, ktoré strážila stredne veľká samička.

Najvzdialenejším miestom okruhu, ktorý sme šli, bolo miesto s vodou, kde sa jaštery pomerne často vyskytujú, bohužiaľ sme tam ale žiadneho nestretli. Namiesto toho sme ale stretli diviaky a Tabon oranžovonohé, čo sú veľkí kurotvaré vtáky, ktorých opustená hniezda používajú práve varany ako hniezda vlastné. Je tu tiež celkom zaujímavý strom, na ktorom sú zavesené lebky zvierat.

Po ceste späť sme ešte narazili na stopy varanov a na jedného drobnejšieho jedinca, ktorý v sparnom horúčave odpočíval v tieni stromov.

Kvôli nepriaznivému prúdu sme museli trochu prehádzať plán. Pôvodne sme mali prejsť až k ostrovčeku Kalong, ktorý je v zálive väčšieho ostrova Komodo, kde sme mali pozorovať určité kalone (príbuzní netopierom, ale oveľa väčšie), ako vyletujú po západe slnka. Potom sme v tom istom zálive mali aj prenocovať na lodi. Namiesto toho sme najprv zamierili späť k ostrovu Pempe, kde sme mali asi hodinu na plávanie a šnorchlovanie.

Videli sme tu veľa krásne farebných rýb a koralov najrôznejších tvarov.

Pred západom slnka sme motora zišla s autom len pár sto metrov k neďalekým mangrovovým porastom, čo bolo ďalšie miesto, odkiaľ sa dalo pozorovať určité kalone.

Po západe slnka sa obloha krásne sfarbila a my potom na hornej palube lode čakali pár desiatok minút na prvý určité kalone, než začnú z mangrovov výletu. Ich veľkosť bola ohromná – nie nadarmo sa im hovorí lietajúce líšky (flying foxes).

Postupne ich Vyleťal viac a viac a celá paráda trvala viac ako pol hodiny, muselo ich tam byť stovky tisíc a aj keď už bola takmer tma, stále Vyleťal ďalšie a ďalšie. To už ale kapitán lode zavelil a museli sme ísť späť k ostrovu Rinca, kde sme v jednom pokojnom zálive prenocovali. Lietajúce líšky patrili k vrcholom celého dvojdňového výletu – bola to neopísateľne nádherná podívaná.

Druhý deň sme vstávali skoro ráno a vyšli sme k ostrovu „Padar“: [https://www.gigaplaces.com/…strov-padar/], ktorý sa pýši jednou z najkrajších ostrovných vyhliadok vôbec. Samotné prevýšenie vyhliadky je síce len asi 150m, však v tom teple dá výšľap celkom zabrať.

Na vrcholku sa celý ostrov ocitne ako na dlani a sú odtiaľto vidieť zátoky s krásnymi plážami, ktoré často menia svoje farby, dá sa pozorovať pláž šedo-čierna s tmavým sopečným pieskom, klasická biela, ale aj ružová (sfarbená od červených koralov). Po väčšinu roka je ostrov suchý, pokrytý iba suchou trávou a krovím, občas však po dažďovej sezóne na krátku chvíľu celý zozelenie. Predtým sa varany vyskytovali aj na tomto ostrove, ale to už vďaka nehostinným podmienkam zostane len minulosťou.

Po návrate na loď sme prešli k oveľa väčšiemu ostrovu Komodo.

Na tomto ostrove nám boli opäť pridelení traja sprievodcovia as tými sme sa vydali na ďalší okruh, na ktorom sme videli niekoľko varanov.

Hoci boli varany na tomto ostrove menšie (v porovnaní s ostrovom Rinca), hniezdo, ktoré sme tu videli, bolo naopak oveľa väčší.

Okrem varanov sme narazili aj na súste iných zvierat. Z tých drobnejších to boli menšie jašterice, či miestny včielky, z tých väčších napríklad diviaky. Občas je dobré pozerať aj pod nohy, vyskytuje sa tu aj pomerne dosť štrkáčov a sem tam aj nejaká kobra – my sme ale na žiadne hady nenarazili. Nie je sa ale treba obávať, skúsení sprievodcovia by ich zbadali pravdepodobne skôr, než turisti.

Pri pláži na konci našej prechádzky sa povaľovali okolo desiatich miestnych jeleňov (Sambar ostrovný).

Potom sme sa loďou presunuli na ostrove Komodo len o kúsoček ďalej, kúpať sa na pláži s ružovým pieskom. Aj tu bola možnosť šnorchlovania medzi nádhernými koralmi. Bohužiaľ sa mi tu na foťáku nečakane vybila baterka a žiadne ďalšie fotografie som už nekúpil.

Poslednou zastávkou nášho výletu, avšak jedným z vrcholov, bol tzv. Manta Point, čo je miesto v mori, kde sa často vyskytujú manty obrovské, čo je najväčší druh raje. Šnorchlovanie a plávanie medzi 4–6m veľkými manty bol nezabudnuteľný zážitok. V jeden moment som ich pod nami napočítal okolo ôsmich.

Manty nie sú človeku priamo nebezpečné a kto sa nebál trochu potápať, mohol sa k nim priblížiť. Hoci nie sú nebezpečné, nie je radno je zbytočne dráždiť – predsa len mávnutie plutiev takého monštrá (vážiaceho tonu), dokáže s človekom poriadne zamávať.