Ubud a sopka Batur

Cestou z juhu do Ubudu prechádzame radom dedín, ktorých obyvatelia sa špecializujú vždy na konkrétne remeslo či umenie. Takže zatiaľ čo v jednej dedine sú maliari obrazov, v inej kúpite predmety sochárov, veľa miest sa špecializuje na spracovanie dreva. V dedine Mas je centrum rezbárov.

Miest, kde je možné sa ubytovať, je naozaj veľa. My volíme hotel Okawati v centre mesta. Na spoločnej veľkej terase je možné so spolubývajúcimi prebrať cestovateľské zážitky, porozhliadnuť sa po najbližšom okolí a prípadne popiť miestne pivo Bintang.

Po celom Bali je to v niečom podobné: hustá doprava a dopravné zápchy sú tu na dennom poriadku. Veľký význam majú za tejto situácie pre miestnych obyvateľov motorky a skútre. Tie riadi aj milé deti školou povinné. Ak je to legálne, to neviem, ale nikto to asi moc nerieši. Ubud nie je týmto zvyklostiam výnimkou, takže všade sa po uliciach valí hromady skútrov. Z tých sa aj nakupuje na tržniciach.

Mám rád tržnice. Ten mumraj, veľa roztodivných ľudí, veci, potraviny, umenie, turistický „gýč“, hlasy, krik a predovšetkým zjednávanie. To je skvelý rituál a miestnej tržnice nie je iná. Umenie zjednávať, dosiahnuť obchodu, z ktorého majú radosť obe strany, to je pravý trh.

Stredom mesta vedie rušná cesta Jalan Monkey Forest. Je u nej veľké trávnaté ihrisko a na druhej strane základná škola. Dvakrát prechádzame okolo nej. Prvýkrát je prestávka a decká vyčíňa vonku pred budovou. Druhýkrát je nástup na priestranstve pred budovou školy. Všade na Bali je politika uniforiem.

Monkey Forest je miestnou veľkou atrakciou. Vedie k nemu rovnomenná rušná ulica. Všetko prebieha podľa scenára opice môžu všetko, takže je potrebné si dávať pozor na čiapky, šatky, fotoaparáty, okuliare, mobily, atď …

Východ slnka zo sopky Batur je úchvatný zážitok. Vyrážame z Ubudu po jednej hodine rannej. Neobvykle prázdne ulice nám umožňujú dostať sa rýchlo z mesta. Ideme na západný breh jazera Danau Batur do miesta Toya Bungkah. Tu nás už čaká povinný sprievodca, s ktorým a spoločne s desiatkami iných turistov a ich sprievodcov vyrážame k výstupu na sopku Gunung Batur (1717m.nm). Noc, svetlo čeloviek, vrchol, nádherný východ slnka a siluety centrálnych hôr zemetrasením sužovaného ostrova Lombok.

Po nádhernom prírodnom divadle, východu slnka v kulisách sopečných vrcholov, sa venujeme okolia krátera Batur. Zvedavo nás sledujú miestni obyvatelia v očakávaní drobných maškŕt. Jedno z tých milých zvieratiek mi skočilo na ramená a nechalo sa nosiť, lenivec jeden lenivý.

Večer sa ideme pozrieť na tradičné balijský opičie tanec Kecak. Ten rozpráva nasledujúce povesť. Božský princ Rama je nútený žiť vo vyhnanstve lesa so svojou ženou sito a mladším bratom Laksamanou. Obr Rawana snuje plán únosov krásne Sity. Jeho ministerský predseda Marica sa prezlečie za zlatého jeleňa, odláka Ramu a Laksamana a unesie Situ. Keď Rama zistí, že bol oklamaný, ponáhľa oslobodiť Situ z pazúrov zla. Ráma pomáha veľké opičie vojsko, s ktorým musí vybojovať veľa bitiek, než sa mu podarí Situ oslobodiť.

Predstavenie končí heroickým výkonom jedného z tanečníkov. Ten rozkopávať bosými nohami horiace kôru kokosových orechov. Nasleduje búrlivý potlesk divákov.