Cyprus - západné pobrežie a hory

Cyprus je už dlho veľmi populárny destinácií a najmä východnej oblasť okolo Ayia Napa je už naozaj veľmi preľudnená davy, prevažne britských a ruských turistov. Rozhodli sme sa preto preskúmať západ Cyperskej republiky, kde sa okrem pobrežných letovísk nachádza aj horský masív Trodos s radom dediniek, kam doteraz turistický ruch dolieha len sčasti. Cestu začíname na letisku v Larnake, kde si požičiavame auto. Šetríme, takže sme si objednali malé autíčko s manuálnym radením. To poskytuje pre vodiča jedinečnú príležitosť si okrem zmeny vodičských stereotypov takisto precvičiť svoje motorické schopnosti a postupne obmedzovať čas trávený šátráním po kabíne a hľadaním radiacej páky na opačnej strane sedačky :-). Ako veľmi praktické sa nám zdá, že všetky autá z požičovne majú červenú registračnú značku. Vďaka tomu možno na ceste ľahko identifikovať auta, ktorá riadi troubové, ktorí si nie sú istí, na ktorej strane vozovky majú ísť, ako sa predbieha a netuší, ako sa dáva prednosť. Našťastie všetky väčšie križovatky sú kruhové objazdy. Na to, že nebezpečenstvo číha sprava a musíme si preto strážiť hlavne pravé zrkadlo si ale zvykáme len pomaly. Za základňu sme si vybrali okolí mesta Pafos, ktoré bolo kedysi hlavným mestom Cypru a je Mytologicky spojenú s bájnu bohyňou Afrodité. Presun asi 150 km bol po pekné a nie príliš plné diaľnici, takže nám ubehol rýchlo. Prvý deň sme sa rozhodli preskúmať miestne vyhlásené pláže. No popravde sme čakali trochu viac, všade plno slniacich sa ľudí, vo vode ich síce toľko nebolo, ale napriek tomu sme si overili, že nie sme tie pravé plážové typy. Snažili sme sa preskúmať viac pláží, ale žiadna nás neohromila, dokonca ani vyhlásená Coral beach nám neprišla tak mimoriadna. Bohužiaľ na vzdialenejšie a ťažšie dostupnú pláž Lara, kde sa liahnu korytnačky, sme sa našim autíčkom nedostali. Zašli sme samozrejme aj do centra neďalekého Pafose, kde sme okrem mesta venovali väčšinu času prehliadke archeologického parku Nea Pafos, čo je rozsiahle náleziská starovekého mesta založeného koncen 4. st. pr. nl s mnohými naozaj úžasnými pestrofarebnými mozaikami. Právom sú tieto mozaiky, popisujúci rad mytologických príbehov, zapísané na zozname svetového dedičstva Unesco. Okrem tohto parku ešte mesto ponúka turistické korzo pozdĺž prístavu a návštevu pevnosti chrániace starý prístav. Nás ešte zaujala bazilika Hrysopolitissa obklopená archeologickým areálom. Za pozornosť stojí fakt, že na tomto mieste sa konajú kresťanské bohoslužby od 4. storočia až dodnes. Ďalší deň sme venovali prieskumu severného pobrežia v okolí mesta Polis. Tu sme neodolali lákanie turistických naháňač a nastúpili na výletnú loď. Výlet lode do Modrej Laguny potvrdil, že je tu krásne more, ale aj to, že o tom už vie sakra veľa ľudí. Kúpaním sme sa príjemne osviežili a vyrazili sme ďalej. Na Cypre sa pestuje kult Afrodité a volá sa po nej kadečo. Nemohli sme si preto nechať ujsť aj návštevu miestne turistické pasce zvanej Afroditina kúpeľ. V tomto prípade ide o plytké jazierko pod skalou obrastenou urastenými a hustými stromami. Opadané lístie sa v jazierku rozkladá, takže ani pretekajúca voda nezabraňuje nepríjemnému zápachu. Spolu so silným zatienením pôsobí miesto bohužiaľ skôr nevábne než ako miesto, kde sa kúpala preslávená bohyne krasy. Ešte že sa tu nevyberá vstupné a aj parkovanie je zadarmo :-))). Prínosom je, že je tu chládok, takže prechádzka po lesnej (ako inak než pomenované po Afrodite) ceste je príjemnou zmenou. Nasledujúci deň v tejto oblasti sme venovali zelenému srdci Cypre – pohorie Trodos. Nezaujímali nás až toľko miestnej dedinský, z časových dôvodov sme pohrdli širokou ponukou rozmanitých horských trekov a ochutnávok miestnych vín. Namiesto toho sme prešli miestami trochu divoké horské cestičky, aby sme mohli navštíviť miestne unikátnu ortodoxné pamiatky. Je tu celkom 10 horských kostolíku a kláštorov postavených v období 11. až 15. storočia, ktoré sú od roku 1985 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO pre svoju mimoriadnu architektúru a najmä unikátny pestrofarebné fresky. Sú rozosiate po celej oblasti a zájsť k niektorým je aj trochu vodičský oriešok, a tak sme ich za celý deň stihli navštíviť len päť. Malý kostolík Archangel Michail je zastrčený v uličkách dedinky Pedoulas vyzerá na prvý pohľad skôr ako horská stodola. Pri bližšom ohliadka zistíme, že pod mohutnou strechou, ktorá chráni stavbu pred prívalmi snehu sa ukrýva aj zvonička. Kostolík je našťastie otvorený, a tak nemusíme zložito zháňať správcu, aby nám odomkol. Akonáhle vstúpime do potemnelého interiéru, sme ohromení. Dlho obdivujeme fresky, zobrazujúci scény zo Starého i Nového zákona, ktorými je pomaľovaný celý interiér. Ideme ďalej a stúpame stále užšiu strmú cestou nad dedinu Moutollas ku kostolíku Panagia tou Moutoula a dúfame, že sa nám niekde naskytne miesto, aby sme sa potom otočili. Tento maličký kamenný kostolík sa osamotene vypína na kopčeku nad dedinou a susedí s veľmi pekným cintorínom v miestnom štýle. Nielen na tomto cintoríne sa môžeme presvedčiť, že trauma z vojenského konfliktu s Tureckom v roku 1974 je stále živé. Jazda uzoučkými krivolakými uličkami dediny Kalopanayiotis zavŕšená prejazdom úzkeho mostíku a prudkým stúpaním nás dovedie ku kláštoru Agios Ioannis Lambaditis. Ide o na miestne pomery pomerne rozsiahly komplex obsahujúci tri zložené kostoly postupne stavané od 11. storočia, ďalej múzeum ikon a obývacia a učebné priestory pre mníchov. Tu stretávame aj pár turistov, ktoré sem zaviezol džípom miestny sprievodca. Určite vie prečo. Je to skutočná perla medzi týmito pamiatkami. Sme úplne unesení freskami, ktoré predstavujú naozajstný vrchol maliarskeho umenia. Neďaleko hlavnej dediny celej oblasti Kakopetria leží kostol Agios Nikolaos tis Stegis a je k nemu z dobrej cesty ľahký príjazd. O tom, že je častým cieľom turistov svedčí pomerne rozsiahle parkovisko. Teraz je našťastie prázdne, môžeme si teda kostol a jeho zaujímavé okolie v pokoji prejsť. Tento kostol je na miestne pomery pomerne veľký a jeho mohutná strecha iste poskytuje dobrú ochranu pred zimnými prívaly snehu. Fresky opäť nesklamali, obdivujeme najmä Pannu Máriu dojčiace Ježiška, Ukrižovanie, Narodenia a Nosiče myrhy. Dva kostolíky Panagia tis Podythou a Panagia Theotokou ležia blízko seba a sú zvyčajne zamknuté a nie je ľahké si zaobstarať kľúče. Napriek tomu to skúšame. Kostolíky sú pomerne dostupné, pretože leží jednej z hlavnějších ciest, ale sú opustené kus za dedinou Galata. Zastavujeme a zisťujeme, že kostoly sú zamknuté, je na nich síce grécky napísané kto má kľúče a ako sa mu dovolať, ale naša znalosť gréčtiny je mizivá. Máme však neuveriteľné šťastie, po chvíľke totiž na ceste zastavuje autobus plný ázijských turistov. Tí majú, ako je ich zvykom, všetko perfektne zaistené, po chvíľke prichádza miestny správca a kostoly odomyká. Bohužiaľ podrobný výklad v gréčtine a japončine nás príliš nezaujal. Čas sa nachýlil a čaká nás dlhá cesta cez hory späť na pobreží. Videli sme päť mimoriadnych stavieb a vlastne zároveň aj galérií, čo za tie cestovné komplikácie určite stálo. Bol to náročný deň, ale užili sme si to. Fakt paráda, tá nepohodlná cesta stála za to! Na kúpanie ovsom neostal čas, len tak tak sme stihli západ slnka na naše večerné pivo. Bohužiaľ na druhý deň je už čas návratu, a tak ďalší deň odchádzame pozdĺž pobrežia späť na východ. V rámci miestneho vyznávanie kultu Afrodity ideme najprv navštíviť slávnu Afroditin pláž, kde sa táto bohyňa lásky, krásy a plodnosti podľa povesti zrodila z morskej peny Táto asi najznámejší a nejbájnější pláž, o ktorej sa tvrdí, že je najkrajšie na ostrove sa vlastne volá Petra Tou Romi. Kúsok v mori sa nachádza (Afroditina, ako inak) skala, kde sa bohyňa mala vynoriť zo striekajúcej vody a peny. Nie je bez zaujímavosti, že mala rad božských i pozemských milencov a stala sa symbolom sexuálnej lásky. So štyrmi bohmi splodila celkom sedem nemanželských synov a jednu dcéru. Ako miesto jej narodenia si nárokujú aj iné grécka miesta, takže vlastne nie je celkom isté, že to bolo naozaj tu, ale pláž je naozaj mimoriadne pekná. Okrem osviežujúci kúpeľa sa oplatí popojet po ceste kúsok ďalej a pokochať sa pohľadom z vyvýšenej vyhliadky na celý záliv. Ďalšou zastávkou je rozsiahle staroveké archeologické náleziská Kourion, ktoré má strategickú polohu vysoko nad morom s nádherným výhľadom na more. Rozsiahlemu nálezisku dominuje antické divadlo. Ale za pozornosť stojí aj Agora, dom Gladiátorov a ďalšie stavby. Už sme ale z tých Sutra rozpálených horúcim cyperským slnkom trochu uondaní, takže sa ujíždíte rýchlo schladiť do azúrového mora na blízku peknú Kourionskou pláž. Dík odľahlosti od mesta a možno aj kvôli vetru, ktorý zdvihol vlny, je celkom prázdna, takže si to naozaj užívame. Overili sme si, že Cyperská republika je masovým turizmom naozaj značne zasiahnuté. Západné a najmä severozápadná časť je síce trochu voľnejšie ako letoviska na východe, avšak kľud sa pri mori hľadá už len ťažko. Vďaka značnému prílivu turistov sa tiež bohužiaľ podstatne zdvihli ceny ubytovania a stravovania. Výhodou tejto oblasti je blízky horský masív Trodos, ktorý je so svojimi dedinkami, horskými chodníkmi a kostolíkmi určite vhodným spestrením pobytu pri pekného teplého mora.

Cyperská najslávnejšie pláž

Agios Nikolaos tis Stegis je z kostolíkov ten najväčší a najprístupnejšie

Venkovní zvonica

Fresky v interiéri

Kláštorné nádvoria

Staroveký amfiteáter s výhľadom na more

Rozsiahle vykopávky

Kúsok pod vykopávkami je krásna pláž

Lagúna je naozaj modrá, krásne miesto je však zvyčajne plné lodí a kúpacie

Bazilika s archeologickým areálom

Zachovalé mozaiky na podlahe domov

Mozaiky na podlahách sa zachovali v dobrom stave a sú právom obdivované

Tento malý kostolík bol bohužiaľ zamknutý

Kostolík je na krásnom mieste nad údolím a dedinou

Typický cyperský malý cintorín vedľa kostolíku. Hrob vojnového hrdinu z konfliktu s Tureckom v roku 1974 je označený vlajkou