Túra Carhuasanta - Parihuana

Táto etapa začína u statku Carhuasanta len pár kilometrov od prameňa Amazonky. Sopka mismo sa už odtiaľ pomaly začína schovávať za ďalšiu hrebene.

Zhruba po pol hodiny pochodu od statku sa údolie veľmi rozšíri a Carhuasanta (Amazonka) prijíma prvý prítok – Apachetu, ktorá je ale o niečo mohutnejšie. Všade kam až oko dovidí sa pasú lamy.

Od miest, kde sa začínajú pásť lamy je šanca, že stretnete aj miestne. Aj tak ale za celý deň stretnete napríklad len dva či tri ľudí. Tento trek je naozaj veľa opustený. Miestne sa dosť často pohybujú na koníkoch, čo je pri tunajších vzdialenostiach výrazne praktickejšie ako pešo s veľkým batohom.

Ďalšie pokračovanie treku vedie „nekonečným“ údolím plným lám a zamrznutých bofedálům. Údolie je tu skoro 1,5 kilometra široké a skoro 8 km dlhé. Očividne bolo vymodelované ľadovcom. Výška je tu stále okolo 4 700 metrov nad morom, takže žiadna nížina.

Tento tretí deň treku je z celého pochodu asi nejkrásnější.i keď tiež veľmi dlhý.

Typický znak juhoamerickej náhornej plošiny Altiplano – bažinaté bofedály. Malé zelené ostrovčeky obklopené potôčiky. Ráno, keď je všetko zmrznuté, tu bez problému prejdete. Popoludní už to často tak jednoduché nie je. Kde sú bofedály – tam ej voda, takže tam budú aj lamy.

Z inak úplne ploché, zvetrané krajiny občas vykuknú zvyšky „skalných hradov“. Na výlety k nim asi nebudete mať už prebytočné sily.

U ďalšie opustené ohrady pre lamy, kde už Amazonka začína vyzerať naozaj trochu ako riečka, konečne začína pořádnější znateľná cesta. Tá začína ľahko stúpať preč z údolia k jazeru Carhuacocha. Je to v podstate naviac aj skratka.

Výstup na teréní vlnu je len niečo okolo 50 výškových metrov. Z ňu je už pekný výhľad na lagúnu Carhuacocha (4 646mm nm) dlhú zhruba kilometer.

Potom čo obídete jazero sa dostanete na pustú pláň. Najkrajšie čáasti treku tak budete mať už za sebou. Za jazerom sa rozchádza hneď niekoľko ciest, tak ak sa bduete riadiť len náčrtky, tak možno chvíľu budete premýšľať, ktorou sa vydať. Dôležitým orientačným bodom je sopka na obzore, cca 5 020m nm – vaša cesta by mala vždy viesť ľahko západne od jej vrcholu.

Západným smerom sa nad pustú plání dvíhajú sopečné vrcholky. Svahy sú oživené bielymi minerály.

Po hodinke putovaní od jazera sa znova ale už naposledy dostanete ku zvoľna sa krútiaci Amazonke. V týchto miestach sa volá Hornillos. Pri pohľade juhovýchodným smerom uvidíte ploché kopca o ktorých by ste ani nepovedali, že majú okolo 5 tisíc metrov nad morom.

Do Parihuany vám zostáva posledných cca 5km po náhornej pláni. Cesta je to už celkom monotónne, navyše stále vo výške vyše 4 600 metrov nad morom.

Parihuana (4 570m nm) nie je klasická dediny, len niekoľko roztrúsených stavení chovateľov lam. Môžete sa tu buď postaviť stan, či u niekoho prespať vo „stajni“. Občas aj sem niekto príde s dodávkou, ktorá by vás mohlo hodiť na finálne miesto treku – Cayllomy, ale na to rozhodne nespoliehajte a počítajte s ešte jedným dlhým pochodom po Altiplano.

Okolie Parihuany dominuje sopka, ktorá bola vaším navigačným bodom. Je to inak miesto s obrovskou koncetráciu lám, ktorým táto čiastočne podmáčaná krajina úplne vyhovuje.

Napodiv aj napriek tomu, že riečka rio Hornillos mizne západným smerom, vy si vodu z Amazonky znova môžete užívať, pretože tadiaľ vedie veľký zavlažovacie kanál z nej odklonený. Pochod vedľa neho vás však čaká až zajtra.