Výstup na sopku mismo

Ráno býva potôčik vedľa ohrady zamrznutý, tak si väčšie zásoby vody naberte už večer. K ďalšej pitnej vode sa dostanete navyše až ku koncu dňa. Prvou časťou dnešného pochodu je pozovolný výstup do plochého sedla ležiaceho prakticky na rozvodie Tichého a Atlanitkcého oceánu. Keď sa otočíte späť uvidíte na obzore hory týčiace sa hory nad údolím rieky Colca

Zhruba po hodine výstupe sa dostanete do sedla vo výške (4 980m nm). Ľudoprázdna, pustá krajina sa tiahne desiatky kilometrov na každú stranu. Nie je však moc čoho by sa mohlo chytiť vaše oko. To najhoršie je však ešte len pred vami. Ak sa vydáte touto cestou možno budete ľutovať, že ste nešli klasickú výstupovú trasou k Nevado mismo.

Zo sedla sa musíte vydať, už cestou necestou priamo na západ. Budete kráčať vo výške vyše päť tisíc metrov nad morom po vysokohorské púšti. Pozor – neaklimatizovaní jedinci sú tu v priamom ohrození života. V prípade vypuknutia horskej choroby sa nemáte prakticky ako rýchlo dostať späť do civilizácie.

Po viac ako hodine pochodu zo sedla, sa dostanete do miest, kde už sa nechá lepšie orientovať. Cez hrebeň už začína navyše ľahko vykukovať ivrcholek sopky mismo. Odtiaľ začína najnáročnejšie a najnebezpečnejšie časť celého treku.

Cesta na hrebeň ktorého časť pôsobí už ako rozvodie medzi Atlantikom a Tichým oceánom je celkom náročná. Traverzuje sa svah plný rozpukaných kameňov. Historický ľadovec, ktorý je už dávno preč tu urobil celkom veľkú paseku. Po polhodinovom traverzu ste konečne na hrebeni. Pod vami je široké údolie, ktorým vedie klasická výstupová cesta. Obzore dominuje aj keď nie nijako výrazne sopka Nevado mismo.

Než dôjdete do sedla odkiaľ už klesá relatívne pohodlná cesta do údolia Amazonky, čaká vás takmer 3,5 km chôdza po tomto skalnatom hrebeni vo výške 5200–5300m nm. Takmer každý z balvanov na ktorý šliapnete sa navyše kýve, takže musíte dávať extrémny pozor, nech sa nezraníte. V prípade akéhokoľvek zranenia je tu veľmi malá šanca, že byjste zohnali rýchlo nejakú pomoc.

Po viac ako dvoch hodinách utrpenia na hrebeni ste konečne v hlavnom sedle (5 330m nm), tzn. späť na klasické ceste. Ste presne v rozvodie. Potoky na východ zbiera rieka Colca, ktorá ústi do Tichého oceánu. Na západ riečka Carhusanta, najdlhšia zdrojnice Amazonky, ktorá po veľké riadku tisícov kilometrov ústi do Atlantiku. Tu sa musíte rozhodnúť či klesnete už smer prameň Amazonky, alebo sa prekonáte a vyleziete ešte o 300 výškových metra viac na vrchol sopky mismo.

Samotné sedlo je jediné miesto na hrebeni, kde nie sú hromady kameňov. Výstup na mismo samozrejme ďalej vedie po „škaredé“ ceste.

Zo sedla na vrhchol je to ďalších skoro dve hodiny po kamenných poliach – „škaredá cesta na škaredú horu“. Občas budete musieť obchádzať aj takzvané ľadové kajúcnikov. Finálny výstup je po prašné sutiny, kde sú vidieť občas aj nejaké stopy, ale ľudí sem chodí naozaj málo.

Sopka mismo (5 625m nm) nemá jediný vrchol, je to vlastne cca 1,5km dlhý ostrý hrebeň, Pekne sú z nej vidieť sopky Ampat a Sabancaya.

Južným smerom vykukujú 90 km vzdušnou čiarou ďaleko sopky týčiaci sa priamo nad Arequipa – Chachani a Misti

Výhľady na pustú sopečnú krajinu okolo vás sú až také surrealistickej

Cesta z vrcholu sopky mismo do sedla je rkatší, ale aj tak vám to zaberie okolo hodiny. Zostup zo sedla do údolia Amazonky po sopečnom prachu je ako balzam pre nohy po celodennom „skákaním“ cez kamene.

Posledná časť tejto drsnej etapy je sejití do začiatku údolia Amazonky. Niekoľko potôčikov, ktoré vyvierajú u skalné steny patrí medzi jej pramene. Najväčší z nich jazierko však návštevou až zajtra.

Priamo nad vami sa dvíhajú vysoké kolmé steny. Stan si postavte až dole pri potôčiku. Nájsť rovný pľac však nie je úplne jednoduché.