Trek nad jazerom Millstätter See
Jednodňový okruh nad jazerom
Na samom juhu Rakúska, blízko NP Vysokej Taury, sme si našli tento trek v okruhu asi 16km s necelým kilometrom prevýšenia. Hore sme sa stavali občerstviť na chatičke, pokochali sa výhľadom na tyrkysové jazero, poriadne sa zapotili pri stúpaní do kopca a na konci preskákali popadané lávky cez rieku.
Serpentínami nahor k chate
Autom sa od jazera Millstätter See vyvezieme až do 1 150 mnm a tesne pred mýtom necháme auto zaparkované pri krajnici. Zahájime výstup po serpentínach trasy Wanderweg 194, ktorá nás asi po 6km stúpaní dovedie až chatičke Alecanderhutte.
Výhľady cez mraky na jazero
Postupne ako stúpame, tak sa nám cez mraky ukazujú krásne výhľady na jazero a dedinu Millstat pod nami.
Kraví kontrola na ceste
Cestou počujem často cinkanie kravských zvoncov a po pár zákrutách našej cesty aj narazíme na jedno stádo, ktoré sa pohodlne uvelebilo na našej ceste a ešte k tomu malo super výhľady.
Chata Alexanderhutte
Náš prvý dnešný cieľ je chata Alexanderhutte, kde si dáme niečo na posilnenú. Než nám jedlo prinesú, kocháme sa výhľadmi na jazero, cez ktoré v rýchlom slede prechádzajú biele mraky. Chata sa nachádza v 1 750 mnm, takže máme za sebou stúpanie asi 600 výškových metrov.
Hor sa okolo stáda koní
Po občerstvení a usušení prepotených tričiek, stúpame ďalej hore po našej trase 194 okolo stáda koní. Naším ďalším cieľom je vrchol kopca nad nami – Tschierwegernock (2010 m).
Tschierwegernock (2010 m)
Po ďalších 260 metrom príkreho stúpania po hrebeni sme sa dostali na najvyšší bod nášho výletu – vrcholový kríž na Tschierwegernock v 2010 mnm Veľmi dlho sa tu ale nezdržiavame, pretože nás tu chytila malá prehánka. Dažďa nie je toľko, ale vietor je dosť silný, takže prší horizontálne.
Hrebeňovka
Od kríža pokračujeme po hrebeni po trase ale Adria Trail E12 alebo aj ceste 1931. Pomaly klesáme a okolie ponúka opäť neskupečné výhľady na okolité kopce a jazero.
Údolím rieky Riegerbach
Míňame chaty Millstatter Hutte a Schwaigerhütte, kde už ale nestaviame a pokračujeme v zostupe ďalej po modrej trase číslo 193. Nižšie v našom zostupe narazíme na rieku Riegerbach, pozdĺž ktorej sa vinie naša cesta ako had.
Cez zrútené lávky
Pri zostupe sme míňali pár cedulí s upozornením na uzavretie cesty. My sme ale nemali veľa na výber, pretože iná cesta by znamela sa vracať do kopca, tak sme to riskli. Nakoniec sme zistili aj prečo bola cesta oficiálne uzavretá. Niekoľko lávok bolo polo alebo úplne strhnutých. My sme zvládli prejsť alebo preskákať po kameňoch. Verím, že až pôjdete po trase tento rok, tak cesta už bude opäť opravená.
Záverečný pohľad na jazero
Potom už nám zostávalo len pár výškových metrov a boli sme späť pri zaparkovanom aute neďaleko mýtnej brány. V nohách sme mali asi 16km a nakoniec sme boli odmenení posledným výhľadom na jazero v krásne ozúrovom vyfarbení.
