Výstup na Cavallo di Pontebba / Rosskofel

Začiatky trasy je od jazera Lago del Pramollo – Strausee, ktoré ježí vo výške 1500m.nm. Sem sa dostanete kľukatým stúpaním po ceste buď SP110 z Talianskej strany alebo B90 z Rakúska. Celá cesta hore niekoľkokrát pretína hranicu, ale náš záverečný cieľ leží v Taliansku.

Od jazera pokračujeme k Italsko – Rakúské hranicu, ktorú prejdeme a kúsok za ňou nás už turistickej značky navygují uhnúť za parkoviskom doľava. Vydávame sa po zdieľané trase turistické Kärntner Greezweg a single trek pre bicykle. Pri stúpaní sa kocháme okolitými malebne zelenými kopčeky.

Po pár desiatkach vystoupaných metroch minieme umelé jazierko a pasúce sa stádo kráv, ktoré svojimi zvoncami je počuť ešte Miniman ďalšie kilometer pri našom pokračovaní v stúpaní.

Okolité kopce sú pretkané lanovkami, ktoré umožnia vystúpiť na vrchol aj menej zdatným alebo rodinám s deťmi. Hore sa totiž pre nich nachádza niekoľko detských ihrísk vrátane trampolín a ďalších lákadiel. Pokiaľ ale máte deti už trochu odrastenejšie a zdatných, tak na našej trasy pod lanovou vedie náučný detská chodník s ceduľami s rôznymi úlohami, informáciami atď. Pomôže deti rozptýliť od náročného výšľapu a namotivovať hľadať ďalšie stanovište.

Keď by nezafungovali cedule tak svište, ktorí na seba pokrikujú az výšky svojich stanovíšť nás pozorujú, určite poteší nielen malé turistov.

Dnešné výlet má za cieľ nastúpať a zase zostúpi 800 výškových metrov. V priebehu trasy sa tak odhaľujú výhľadmi hlavne na alpy na Rakúskej strane hranice. Kto by mal záujem, tak je v tejto oblasti aj niekoľko ferratových trás, vďaka ktorým sa na vrchol skalnatých kopcov dostanete ľahšie a hlavne bezpečne. My sebou vybavenie nemali, takže sme museli zvoliť dlhší obchádzajúce trasu.

Vrchol lanovky Madritschen (1919 m), kam sa buď necháte doviezť alebo si to vyšlatepe. Nájdete tu reštauráciu a prvé detské ihriská.

Na hore Madritschen sa nachádzate priamo na hranici Rakúska s Talianskom, ale to nie je jediná zaujímavosť, ktorá nás tu prekvapila. Asi až po maximum postavenú fontánu sme našli tu vo skoro 2km.Zde končí dokonca hneď 3 lanovky.

V blízkosti konečnej stanice lanovky nájdete mnoho detských ihrísk, ktoré potešia deti i rodičia, pretože sú umiestnené pri krásnych výhľadov a vždy vybavené lavičkami na posedenie.

Centrom zábavy pre deti a aj ich sprievod bude pravdepodobne jazero s tyrkysovo-smaragdovou vodou, v ktorej sa odráža okolité vrcholky ako v zrkadle. Priamo pri jazere je ďalšie veľké ihrisko s trampolínou, na vode je detská loď ako ihrisko a pre dospelých tú parkuje autíčko s čerstvou kávou a šiškami.

Pre nás bolo miesto na ležadlách ideálne ako odpočinkový bod, kde sme mohli nabrať sily na pravej horskej stúpanie na náš plánovaný cieľ.

Pre ukážku, čo všetko si tu pripravili aby deti nalákali do prírody. Ihrisko s Vespa odkiaľ deti nebudú chcieť odísť. Deti sa tu naozaj vybláznia do sýta. Len je potrebné ich ustrážiť, aby nesiahli na elektrický ohraník, keď občas krížia cestu, a bráni kravám utekať. Priechodné je cez drevenú bránku.

Po načerpaní energie začíname stúpať na vrchol Monte Cavallo di Pontebba / Rosskofel. Cesta vedie od jazera v jeho juhozápadnom cípe doľava najprv dole, čo nás moc neteší, pretože si sme vedomí toho, že to budeme musieť zas nastúpať.

Od jazera na vrchol je to cca 500 výškových metrov, ale pekne sprudka. Prvá časť je potrebné preskákať cez veľké balvany. Potom už je suťoviště a hoci trasa je doporučovaná od júla, tak aj tu sme museli prejsť cez niekoľko snehových polí. Išlo to ale zvládnuť aj v nízkych pohorkách.

Pri jazere sme ešte rozmýšľali, či neísť na protiľahlej kopec Creta di Aip / Trogkofel, ale bol o niečo ešte dlhší, takže sme zvolili kratšiu variantu. Napriek tomu nás tento kopec vykonával po cestu hore aspoň vo výhľadoch na neho.

Na vrchole nájdete malú zvonicu a vrcholovou knihu. Vrch nie je príliš špicatý, takže záverečnej stúpanie je pozvoľnejší.

Posledný pohľad z vrcholu, nabrať sily a čaká nás celá trasa späť. Sú tu možné trasy, ktoré by urobili okruh, ale sú to ferratové trasy, alebo aspoň s reťazami a to pre zostup nie je príjemné. Takže volíme istú už odskúšané trasu.

Po náročnejším zostupe sme späť pri jazere, kde už sa slnko pomaly prikláňa a kreslí krásne dlhé tiene na kopcoch. Všetci návštevníci už sú dole, lanovky sa vypínajú a my šliapeme rovnakou cestou späť k parkovisku. V nohách toho máme pre dnešok dosť.