Cestopis Nórsko 2017 - Veľryby v Andenes

Naša cesta z Nordkappu pokračovala cez Senju, čo je druhý najväčší ostrov Nórska v kraji Troms, ktorý sa nachádza za polárnym kruhom západne od mesta Finnsnes. Celkovo sa rozkladá na území 1 586 km2 s maximálnou nadmorskou výškou 984 metrov nad morom. Na ostrove trvale žije približne 8 000 ľudí. Tu sme si urobili len krátku prestávku v kempe Senja, ktorý teda za seba moc neodporúčam, ak máte radi kľud, pretože tento kemp je naozaj veľký, hlučný a ak narazíte v sprche na teplú vodu, máte veľké šťastie. Na druhú stranu musíme pochváliť mini zoo a detské ihriská pre deti, a tým, že sa kemp nachazí blízko vody je využitie veľké a nudiť sa s deťmi nebudete, len tie noci sú tu veľmi hlučné. Pôvodne sme si ostrov chceli celý prejsť a navštíviť najväčšieho trolla na svete, ale bohužiaľ, nemáme toľko času, takže hneď ráno druhý deň 9. júla vyrážame na ďalší bod našej cesty a tým sú severné Vesterály, Andenes. Podotýkam, že ideme autom a trajekt nevyužívame. Nenašli sme o ňom všetky potrebné informácie a nemohli sme si dovoliť strácať čas.

Mňa hlavne zaujíma prečo sa pozorovanie veľrýb uskutočňuje práve v Andenes a dočítam sa, že je to tak preto, že sa tu nachádza pevninský šelf, ktorý neobvykle blízko, cca 15 km od pobrežia, prudko padá do niekoľkokilome­trovej hĺbky. Práve v týchto hĺbkach vyhľadávajú Vráskavec obrovskí potravu. My by sme potrebovali dôjsť dnes do Andenes včas, pretože chceme stihnúť posledný prehliadku a tá by podľa informácií z internetu (http://www.whalesafari.no/) mala byť v 17. hod. Sme včas na mieste a tak si hneď ideme zarezervovať lístky do informačného strediska. Pani na recepcii nám vysvetľuje, že v tejto chvíli nevie, či je na lodi voľno, ale zistí to a za pol hodinky nám zavolá, či môžeme prísť alebo nie. Súhlasíme a ideme medzitým do vedľajšej kaviarne. Dávame si espresso, kávu Latte a hamburger spolu za 210Kr a ešte než dopijeme kávu, telefonuje pani z recepcie, že môžeme doraziť. Nemôžeme sa dočkať. Za chvíľu mierime späť do informačného strediska, platíme vstupné 1990 NOK a čakáme na sprievodkyňu a kapitána. Sme tu tri páry, z toho dva páry češi, čo je naozaj pekná náhoda.

Sme dosť prekvapení, keď nás navliekajú do akýchsi skafandrov a upozorňujú, že nám bude naozaj veľká zima. Hovoríme si, že predsa pôjdeme nejakú peknú jachtou, kde nám určite radi pripravia čaj. Pripadám si v tom ako cestár a Miera ako kozmonaut z NASA. Bavíme sa dobre do doby, než vyrážame k mólu. Sprievodkyňa hovorí, že naša loď je na ľavej strane móla a v tom sa rozžiarite, pretože je tu ako prvý zaparkované krásna jachta, takže sa tam vidíme s teplou polievkou a čajom ako mimochodom sľubujú aj na svojich webových stránkach. Lenže nás hneď prejde úsmev vo chvíli, keď kapitán ukáže na našu pravú loď. ,, To si robia srandu, to pôjdeme touto Křapka jo ?! "vyhlásil môj milovaný a ja sa mohla potrhať od smiechu. Mala som pocit, že nás v tomto musí tá veľryba prevrátiť. Je vidieť, že naozaj nemáme skúsenosti … vyplávajú asi 25 km od majáka a zahliadneme aj pár alky. Keď sme v oblasti, kde by sa mali vyskytovať veľryby, zastavíme a čakáme. Všetci netrpezlivo drží foťáky, lenže zatiaľ si môžu odfotiť tak maximálne čajky, ktorý okolo nás stále krúži a zvedavo si nás prezerá. Keď konečne niečo sprievodkyňa zahliadne, dá povel kapitánovi a ten náš čln rozbehne na plné pecky k veľrybe. Keď sme pomerne blízko, vidíme chrbát, je to Vorvaň, chvíľku vydychuje, potom sa potopí a zdvihne svoj mohutný chvost. Na túto chvíľku všetci čakáme a tak fotíme o sto šesť. Po chvíli sme u druhého, potom tretieho, a keď už vyrážame späť na breh, zahliadne sprievodkyňa ešte štvrtého. Bohužiaľ je posledný. Vorvaň tuponosý boli pravdepodobne samce, pretože samica žijú v skupinách a skôr v teplejších vodách, kam sa za nimi za jeseň kvôli páreniu samce vydávajú. Títo samce majú zvyčajne 15 – 20 metrov a je to naozaj veľká podívaná. Sme nadšení. Bohužiaľ sa už musíme vrátiť späť a mňa tak napadá, že to, čo uvádzajú na internete vôbec nie je pravda. My totiž nedostali ani certifikáty, ani občerstvenie a už vôbec ponuku, že by sme mohli vidieť aj múzeum. Nevadí. O certifikát si píšem na emailu. Aj tak to bol úžasný zážitok a jeden z mojich splnených snov, na ktorý nikdy nezabudnem.

Teraz musíme rýchlo nájsť miesto na stanovanie. Na odporúčanie našich slovenských spolucestujúcich z veľrybárskeho člna ideme do kempu Stave, ktorá nás priamo uchvátil, pretože sa totiž nachádza pri krásnej piesočnatej pláže s božským tichom a krásnou prírodou. Cena je príjemných 170kr vrátane dvoch žetónov do sprchy. Takže za nás tento kemp určite áno. Dnešným dňom je teda stav nášho tachometra 4231 km a len dnešný cesta do Andenes trvala 5hod 30 minút.

Pozorovanie vorvaňa obrovského v jeho prirodzenom prostredí

Netrpezlivé očakávanie ďalšie veľryby

Stanovanie v kempe Stave pri pláži Nórskeho mora, fotené o polnoci