Výstup na Pic de Casamanya

Možných východiskových miest je celý rad – Canillo, Ordino, Ansalonga, Arans a ďalšie. Pravdepodobne najľahšie výstup na vrchol je z parkoviska, ktoré je v sedle medzi mestami Canillo a Ordino. Samotné parkovisko je vo výške takmer 2 000 m nm a tak prevýšenie, ktoré je nutné zdolať, nie je nijako dramatické. My sme vychádzali z parkoviska, ktoré je o niečo nižšie smerom na Canillo a do sedla sme museli ísť približne 1 km po ceste. Prevádzka však nebol nijako veľký a pri pohľade dozadu sme mali náš cieľ ako na dlani.

V sedle už začína turistický chodník. Najskôr pozvoľna stúpa lesom. Nad hornou hranicou lesa sa otvorí výhľad na okolité hory a údolia.

Zároveň je vidieť aj veľká časť cesty, ktorá je stále pred nami. Zdanlivý vrchol na fotke však ešte nie je skutočný vrchol (vrcholy). Ten je zatiaľ schovaný, resp. jeden z vrcholov trochu vykukuje medzi týmto zdanlivým vrcholom a bočným hrebeňom.

Cesta pokračuje vyšliapanú chodníkom po širokom hrebeni zarastenom trávou, ktorého svahy na obe strany spočiatku mierne, neskôr prudko klesajú. Vo vyšších polohách sa začínajú objavovať aj skalné východmi.

Po necelých dvoch hodinách neustáleho stúpania už je na dohľad prvý vrchol – Pic Oest de Casamanya. Kým východná svah je stále porastený trávou, západnej svah je pokrytý kamenným morom, ktoré čoskoro prejde vo skalnú stenu. Na vrchole je postavená kamenná mohyla a je odtiaľ krásny výhľad do všetkých strán.

Výhľad z vrcholu severným smerom.

Chodník sa na vrchole stáča k východu a klesá do sedla pred Casamanya Mig. Pri pohľade späť ešte viac vynikne rozdiel medzi juhovýchodným a severozápadnom svahom …

… a pri pohľade vpred pred sebou máme najvyšší z trojice vrcholov – Casamanya Nord.

Nakoniec ešte spätný pohľad na prostredný vrchol (vrátane prvého vrcholu v pozadí). Chodník ho len obchádza, ale aj na neho sa dá vystúpiť.

Po vystúpenie na Casamanya Nord sa začalo rýchlo meniť počasie. Vietor privial mraky, schyľovalo sa k dažďu. Na druhú stranu sme ale pred sebou mali nádhernou podívanou – jedna strana hrebeňa zahalená hustými mrakmi, na druhej strane zatiaľ ešte svietilo Slnko.

Chodník pokračuje ďalej cez vrcholovú plošinu do sedla Col d'Arenys, odkiaľ je možné zostúpiť buď východným smerom do Canillo alebo západným smerom po chodníku, ktorá sa následne rozdeľuje do niekoľkých smerov vedúcich do rôznych mestečiek či dedín v údolí. Kvôli zhoršujúcemu sa počasie a nutnosti dostať sa späť k parkovisku, odkiaľ sme vyšli, sme zvolili zostup rovnakou trasou, ako sme prišli. Sotva sme sa dostali k prvým stromom, prišla búrka. Našťastie bola krátka a čoskoro odznela.

Pri ceste späť do Canillo sa rozhodne oplatí zastaviť pri vyhliadky Mirador Roc de Quer. Vyhliadková plošina je umiestnená na skale vysoko nad mestečkom a naskytá sa z nej takmer letecký pohľad do údolia pod nami.