Výstup na Mt. Antelao

S kamarátmi vychádzame okolo 7:00 z parkoviska od lyžiarskeho strediska vo výške okolo 1100m. Hneď pred posledným staviskom treba odbočiť doľava, kde nás cesta vedie cez most a ďalej do kopca k chate Rifugio Scotter-palatína 1570. Otvárajú po ôsmej rannej a kávu príde vhod. Po malej prestávke pokračujeme vpravo od chaty po schodoch na zpevěnou cestu, aby sme došli k rázcestí ukazujúce smer na Forcella Piccola. Len kúsok ideme cez malé smrečky, kde chodník vedie prudko do kopca a mení sa v serpentíny v sutiny. Takto pokračujeme až do sedla vo 2100m. V sedle je vysekaný tunel končiace oknom do krajiny. Môže poslúžiť ako bivak. Zo sedla sa dá zísť pár sto metrov k Rifugio Pietro Galassi. My pokračujeme hore cez kamene a zbierame ďalšie metre hore. Terén sa mení v suťovisko, kde je už potrebné mať istý krok. Takto dochádzame ku skale, kde je nástup na lezenie stupňa II. Treba pamätať, držať sa vpravo, značka sa tu môže ľahko stratiť. Skala je však suchá a istým krokom a možnosťou sa dobre chytiť skaly rukami, sa ide dobre. Snáď len ľudí čo sa bojí výšok by tu mohli mať problém, chodník je akurát pre nohy a dole to padá takmer kolmo. Lezením sa dostaneme na hrebeň, kde zábava nekončí. Odmenou nám sú aj výhľady na vrchol a okolité kopce. Chvíľu sa ide dobre, potom prichádza miesta ako skalné platňa, ktorú treba Traverzový, po ďalšej chvíli sú dva úseky s minimálne dvojkovým lezením. To sa dostávame na skalný blotnu sa sutinou a veľkými kameňmi. Prevýšenia začína byť poznať, s kamarátom končíme v mieste, kde je veľký balvan a malý pľac pre odpočinok asi vo 3000m. Ďalej je asi 50 ° svah sa sutinou. Zvyšok party pokračuje a ide skúsiť vrchol. Postup sa spomalil a chlapci nám potom zmizli za skalou. Podľa ich informácií ani tam sranda neskončila. Prekonali niekoľko miest s II lezením, jednu rímsu, kde pod nohami bol několiksetmetrový zráz a úsek istený lanom. Kde na konci na nich čakal malý hrebienok a vrcholový kríž. Ani cesta dole pre chlapcov nebola jednoduchá, zvlášť klesania po blotně sa sutinou, kedy sa nie je čoho držať. Od miesta kde sme na chlapcov čakali sa išlo podľa ich slov lepšie, aj tak sme museli byť veľmi opatrní. Vydýchli sme až v sedle, kde sme vedeli, že ďalej je už cesta relatívne pevná, za to prevýšenie je poznať a naozaj sa tešíme až budeme dole pri autá. To sme došli za tmy, aj vďaka malej zastávke na chate Scotter.

Horská chata je posledný záchytný bod, kde sa dá nabrať voda. Nad vlajkami sa týči Antelao

Kvetena nad Rifugio Scotter

Pohľad na horu zo suťoviska nad chatou Scotter

Cesta vedie ľavou stranou pod skalami až cez suťovisko uprostred, kde je nástup na skalu

Pod chodníkom sa slnili aj kozorožec

Miesto kde začína suťovisko

Tu sa suťovisko mení vo skalu

Pozvoľna prechádzame na hrebeň

Po hrebeni medzi sutinou a balvanmi

Chlapci pomaly postupujú pod vrchol

Pohľad na údolie Cortiny, zľava Toffan di Rozes, Toffan di Mezzo

Miesto kde sme s kamarátom usúdili, že bude lepšie ďalej nepokračovať

Výhľady na údolie a okolité kopce okolo Cortiny

Tesne pod vrcholom

Jednoducho dole