Výstup na Jizeru a Smědavskou horu

Začiatok trasy je možné zvoliť buď v Hejniciach alebo v Bielom potoku. Po žltej z Hejnic alebo po zelenej z Bieleho potoka dôjdeme na rázcestí U Liščí chaty a pokračujeme ďalej po zelenej. Široká pohodlná cesta vedie hlbokým zárezom pod skalnatým Frýdlantským cimburím pozdĺž Čierneho potoka. Okolo sa rozkladá krásny bukový les, plný balvanov, skál a skaliek.

Z rázcestia Čierny potok vedie krátka odbočka k vodopádu. Kedysi k nemu pravdepodobne viedol kamenný chodník, ktorý je však v súčasnosti už veľa rozbitý. Rozhodne sa oplatí odbočku nevynechať, obzvlášť ak je v potoku vyšší prietok (čo tentoraz práve nebol).

Po návrate na hlavnú cestu pokračujeme ďalej nahor až k ďalšej krátkej odbočke. Odbočka je síce veľmi krátka, ale tiež dosť strmá. Na jej konci nás čaká prvé vyhliadka – Hajný kostol.

Z vrcholu skaly sa naskytá široký výhľad do okolia. Na jednej strane sú hlboko pod nami Hejnice a Biely potok, na druhej strane sú ešte pomerne vysoko nad nami skalné veže Frýdnlatského cimburie.

Z vyhliadky sa vrátime späť na hlavnú cestu, kde nás čaká ďalšie stúpanie. Spočiatku po pohodlné ceste, tá ale čoskoro skončí. Nasledujúci úsek je plný veľkých kameňov a nie je príliš vhodný pre popoludňajšie prechádzku s kočíkom. Možno, že v nasledujúcich rokoch bude tento úsek tiež upravený, ale asi by to bola škoda, cesta by potom stratila veľa zo svojho kúzla a svojej krásy.

Na rázcestí Pod Frýdlantským cimburím odbočíme doľava a po žltej strmým svahom vystúpime na samotnej Frýdlantské cimburie, zrejme jedno z najkrajších miest v celých Jizerských horách. Terén je tu trochu divokejšie, hrebeň je v týchto miestach tvorený radom žulových skál. Na jednej z nich, kam nás dovedie krátka odbočka, bola vybudovaná vyhliadka.

Výhľad z tejto vyhliadky je ešte o niečo lepšie ako z Hajního kostola, ktorý je teraz približne 200 metrov pod nami. Vidieť môžeme skalnatý hrebeň tiahnuci sa až k ďalšiemu dnešnému cieľu, poludňajším kameňom. Ďalej Ořešník, Vtáčie kopy, Holubník, Klinový vrch a samozrejme aj najvyšší vrchol Jizerských hôr – Smrek.

Potom, čo sa pokocháme vyhliadkou, pokračujeme ďalej po žltej smerom na Obedná kamene. A cestou môžeme pokračovať aj v kochanie sa ďalekými výhľadmi. Chodník sa vinie po hrebeni medzi balvanmi a skalami a stále mierne stúpa až sa dostaneme nad hranicu 1 000 m nm, aj keď len o málo, najvyššie miesto by malo túto hranicu presahovať o 7 metrov. A samozrejme aj odtiaľto je parádny výhľad. V túto chvíľu máme za sebou ešte len niečo cez 4 km, ale zároveň už zhruba 600 výškových metrov.

Prvýkrát sa nám ukáže Smědavská hora a v diaľke je vidieť aj hlavný cieľ, Jizera.

Ešte chvíľu ideme ďalej po žltej, ale v mieste, kde žltá odbočuje doprava (v sedle medzi poludňajším kameňmi a Smědavskou horou) my pokračujeme stále rovno po chodníku, ktorá vedie širokým, ako priamka rovným lesným priesekom. V takmer najvyššom bode přehrazuje cestu malá skalka. Ale nejedná sa ešte o vrchol. Skutočný vrchol sa nachádza o trochu ďalej, medzi stromy, niekoľko desiatok metrov vpravo od cesty. A aj tu sa nachádza malá skalka, na ktorú sa dá vyliezť. Že aj z nej je úžasný výhľad nielen na Jizerské hory, ale napríklad aj na Ještěd alebo Krkonoše, netreba zdôrazňovať.

Vrátime sa späť na cestičku a pokračujeme približne juhovýchodným smerom. Na prvý výraznejší križovatke sa dáme doprava, na juh. Jedná sa zase len o priesek, chodník tu nie je moc zreteľná. Ale aj samotný priesek nás spoľahlivo dovedie až na Pavlovu cestu, kde sa opäť napojíme na žltú. Tá nás dovedie na rázcestí Paulova paseka, kde odbočíme po červenej doprava a dôjdeme k rázcestí Pod Jizerou. Odtiaľ je to už len kilometer na vrchol Jizery (1 122 m nm).

Vrchol je tvorený skupinou skalísk, vďaka ktorým je aj z veľkej diaľky ľahko rozpoznateľný. Na jednej zo skál je upravená vyhliadka ponúkajúca nádherný výhľad, oi. Na vodnú nádrž Souš, obklopenou takmer nekonečnými lesy.

Späť na rázcestí Pod Jizerou sa vrátime rovnakou cestou. V niektorých miestach sa otvárajú ďalšie pekné výhľady.

Na rázcestí sa dáme doľava po červenej. Nasledujúci úsek bude trochu nudnejšie a zdĺhavejšie. Trasa vedie po širokej lesnej ceste, neskôr po asfaltke a potom po panelové ceste. Trochu rozptýlenie môže priniesť horská stanica Knajpa (ponúkajúce občerstvenie). Na rázcestí U Knejpy opustíme červenú a po modrej pokračujeme smerom na rázcestí Čihadla, kde opustíme aj modrú a pokračujeme po žltej. Kúsok za rozcestím je kratučká odbočka k vyhliadkovej veži, ponúkajúca výhľad na rašeliniská pod Čiernou horou. Konečne na rázcestí Nad Čiernym potokom odbočíme doprava po zelenej, kde už to začne byť zaujímavejšie a čoskoro dôjdeme na rázcestí Pod Frýdlantským cimburím, kde sme boli už dopoludnia. Zvyšok cesty už je po rovnakej trase ako dopoludňajšie výstup.