Výstup k jazeru Ala kolies

Výlet k jazeru Ala kolies začína na táborisku Base camp Karakol (2 550m nm) idylicky položenom na širokej lúke. Tu je vždy veľmi živo pretože sa tu stretáva hneď niekoľko turistických ciest.

Z base campu nejdem po „ceste“ pretože by vás po 300 metroch čakal nepríjemný brod, ale po chodníku, ktorá sa stáča do údolia na západ. Tu objavíte malý mostík, cez ktorý divokú riečku jednoducho prejdete.

Po chodníku pozdĺž riečky sa dostanete späť k cestičke. Tu občas stretnete nešťastné turistky, ktorí premýšľajú ako toto prejsť, neb s tým majú občas problém aj terénne vozidlá. Takže keď ich pošlite k Mosteckej (ktorý odtiaľ nie je vidieť) budú vám určite vďační :-)

O 100 metrov nižšie je most cez burácavý ľadovcovú rieku Karakol. Tu končí cesta po rovine a začína „nekonečný“ výstup.

Po prejdení mosta cez rieku Karakol cesta mizne v takom bludnom lese, ktorý bol kedysi zaplnený mohutnými balvany z horského zosuvu. Cesta sa krúti sem a tam a potom začne stúpať celkom prudkým svahom. Po pol hodine sa konečne otvorí, cez koruny miestnych zaujímavých smrekov Schrenkův (Picea schrenkiana), pohľad na druhú stranu údolia. Tu dominuje špicatá hora s výškou okolo 4 200 metrov nad morom.

Po tom čo chodník opustí les sa výhľadmi na protiľahlej údolie výrazne vylepšujú. Okolitej vegetácie je taká „burinné“ a výstup zákrutami v náslunném svahu nie je moc príjemný. Oproti iným miestam v Kirgizsku tu stretnete aj relatívne dosť turistov – napríklad aj viac ako 20.

Po tom, čo vyleziete „burinový“ svah sa otvorí výhľad aj do nášho údolia. Bohužiaľ zistíte, že podivne ohladenie plocha od ľadovca, ktorá zdola vyzerala ako potenciálny hrádza jazera nie je to, čo ste si mysleli. Voda očividne tečie z miest, kam ešte nie je odtiaľ vidieť. Ďalšia cesta, čo vás teraz čaká, tiež nie je moc príjemná – celé dno údolia je zasypané kamene z okolitých stien, tak vás čaká preskakovanie a motanie sa medzi kameňmi. Je dobre tu byť pri návrate ešte za svetla.

Po tom čo prekonáte úsek sa sesutými balvany je konečne prvé príjemné miesto na tejto túre. Voda sa tu rozlieva do malých jazierok ao kus ďalej je oficiálny táborisko. Ľudia tu ale stanujú kde sa im zapáči – stačí nájsť pekný pľac.

Od miesta, kde sa hlavné údolie rozdeľuje na dve, začína menšie divočina. Chodník stúpa úzkou roklinou pozdĺž burácajúci vody z prvého vodopádu. Tu dávajte pozor, nech do vody nežuchnete.

Cesta tiesňavou je veľmi pekná. Najskôr vám však nezostane nič iné ako iz riečky čapovať vodu aj keď viete že tečie z jazera. Iná možnosť tu nie je a celý čas stúpate v násluném svahu, tak je spotreba vody obrovská.

Pozvoľna sa začína ukazovať aj malá špicatá skala – tá sa dvíha už od nášho jazera

Cesta sa nekonečne kľukatí medzi kameňmi a začína byť vidieť aj druhý väčší vodopád vytekajúci už priamo z jazera.

Pod druhým vodopádom je dobré miesto na odpočinok pred posledným výstupom nahor k jazeru. Cesta odtiaľ vedie v sutiny po ľavej strane vodopádu. Trekové palice sú viac než len dobré na túto túru.

V Šútovo svahu vedú našťastie celkom obstojne vyšliapanej cestičky. Vďaka tomu, že sa údolie stáča, nie je výhľad späť nijako dychberúci.

Konečne, po 4,5hodinách výstupe, sa otvorí výhľad na krásne jazero Ala kolies (3 520m nm). Aj tu občas uvidíte stan na ihrisku medzi skalami, ale legálne kemp je ešte o kus ďalej. Áno ste pri jazere, ale to ešte nie je koniec etapy, hlavné výhľad vás ešte len čaká!

Vyšliapaná chodník od jazera ďalej stúpa hore (nie je možné ísť pozdĺž vody)

Cesta vedie ďalej do priesmyku Ala kolies, tak ak máte namierené do krásne položeného tábora pri jazere sledujte pozorne cestu, aby ste v pravú chvíľu odbočili.

Z vyhliadky, cca 3 700metrů nad morom sú vidieť aj hory a ľadovec na juhovýchodnom konci jazera. Naspäť sa môžete vydať rovnakou cestou, alebo musíte prekonať priesmyk (3 860m nm) a zísť do vedľajšieho údolia Arašan