Kaňon "Skazka"

Maršrutky do Tosoru zastihneme tesne pred odchodom. Neodbytnou pani s pirôžky asi 10× odmietneme. Asi po hodine vystupujeme v centre mesta, ktoré sa v sprievodcovi javí ako najbližšie kaňonu, ktorý chceme navštíviť. Ideme najskôr k jazeru. Z auta vyzeralo ako krásne, čisté more, do ktorého je radosť skočiť. Cestou stretávame veľa detí, takže sa zbavujem pohľadníc a dievčatká sú z mačičiek a psíkov priamo nadšené a ochotne pózujú na fotku. Len zájdem za roh, beží sa domov so svojím darčekom pochváliť … Pri jazere okrem odpadkov (pozor na ihly a črepy) nikto nie je, tak dôjdeme k prístrešku, kde necháme batohy a po vyskúšaní teploty vody vlezieme do jazera po členky, čím kúpanie považujeme za ukončené. September už jednoducho nie je vhodná doba, voda rýchlo chladne. Keď sa navyše zatiahne, obliekame aj bundy a ideme späť do „centra“ zháňať odvoz do kaňonu. Už ma ani neprekvapuje, že miestne nevie, že tu niečo také je. Dôjdeme teda na miesto, kde nás vyhodila maršrutky a čakáme, kedy si nás niekto všimne. Skúšame sa pýtať v obchode, ale nekúpime. Za chvíľku ale zastaví auto a tak sa nejako dohodneme a po chvíli sedíme vzadu aj s hruškou v ruke as batohy v kufri a ideme smer Skazka. Mali sme v pláne tú prespať a počkať na západ slnka, kedy sú skaly krásne nasvietené slnečnými lúčmi do červena, ale logistika tu nie je práve jednoduchá, takže si tú všetko len vyfotíme a pokračujeme do Bokonbajeva.

Issyk-kul (= teplé jazero) je bezodtokové jazero na severe Ťan-šanu v rovnomennej oblasti severovýchodnej časti Kirgizska. Je to jedno z najväčších horských jazier na svete.

Ku kaňonu nás zavezie miestny muž, ktorý tuší správne miesto. Dostaneme sa k nemu ale až na druhýkrát. Zaskočí nás závora s búdkou, kde sa vyberá vstupné – len pre turistov samozrejme. Ale keďže sme už blízko, platíme a ideme sa na tú krasotu pozrieť.

Do západu zostáva ešte pár hodín, ale už teraz je slnko na správnej strane a skaly začínajú červenať.

Fotiť by sa dalo hodiny

…

Auto nás zavezie až ku skalám