Článok Útulný Andrejcová

Víkendový prechod na snežniciach, s hlavným cieľom – Královú hol'ou, s prenocovaním na Andrejcová (útulnú), sme začali v dedine Liptovská Teplička. Táto dedinka (2tis. Obyv.), Ktorá sa pýši titulom Dedina roka 2007, mala donedávna i funkčné zjazdovku, ktorá bohužiaľ teraz chátra. Je však výborným východiskovým bodom na hrebeň NT zo severnej strany, ale pretože nástupné cesty sú dlhšie než z juhu (Pohorelá, Šumiac, Telgárt), moc turistov tu nestretnete. A to sa mi práve páčilo.

Po modrej tur. Značke, ktorá vedie od zjazdovky, sme vystúpali (niektorí po zjazdovke) do Sedla pod Doštiankou. Tam už vedie žltá značka po bočnom hrebeni až na pánskom hol'u, na ktorú asi po 3h dôjdeme. Je to krásna túra, žiadne veľké stúpanie, nikde nikto, len křupající sneh a prevaľujúce sa mraky s lúčmi priebojného slniečka, ktoré nám začínajú pomaly odkrývať výhľady do krajiny.

Zimná cesta (čiastočne vyšliapané od skialpinistov), vedie väčšinou lesom, až k tejto salaši Budnárka, ktorá je zariadená na núdzový nocľah, sú tu kachle a zásoba dreva. Sadneme si dovnútra (teplota je rovnaká ako vonku), niečo spája a ideme ďalej. Sú asi dve hodiny a za ďalšie necelé dve sme na Andrejcová. Cesta pokračuje priamo od chaty, kde prudkým, ale krátkym kopcom dole spadneme do údolia na modrú značku, po ktorej pokračujeme až k potoku, ktorý prekročíme a začneme stúpať traverzu na hlavný hrebeň.

Keď sa dostaneme vyššie, začnú sa konečne objavovať panorámy, kvôli ktorým sme prišli. Že však budeme mať Tatry na dohľad odteraz už skoro stále, som ani nedúfala :)

Napojíme sa na hlavný hrebeň a sme na červenej turistickej značke. Od rozcestníku nám zostáva už len 10 minút do cieľa. Veľmi radi si týchto 10 minút pretiahneme na hodinu a robíme to, čo nás baví a na čo máme konečne dosť času :) Fotíme a váľame sa v snehu, než nás zima zaženie do chaty.

Na juhu sa vytvorila hustá, padajúce deka z mrakov, na severe sa urobilo totálny jasno. Teplota hore ale bola stále rovnaká, krásnych –13 ° C :)

Pre horšie sa orientujúca, na chate majú jasno … pivo doprava, voda doľava.

Ako som už písala, kto nebol na chate pred jej rekonštrukciou, možno nedokáže úplne jej premenu doceniť. Keď ale porovnám spanie na drevených pryčnách s zdanlivému myškama as nefunkčnými pecou, pripadala som si teraz ako ako v 5-hviezdičkovom hoteli. Recepčný (chatár) Vlado, nás privítal s úsmevom, ponúkol skvelú šošovicovou polievku, domáci „žeruchovicu“ ako digestív a několikalůžkovou posteľ, vo vykurovanej miestnosti (spacák teda stačil tenký). O pive sa tu nebavím, to je samozrejmosťou :). Cena za jedlo a ubytovanie je DOBROVOĽNÍCKA, za pivo 2 €. Čo písať ďalej? Na stene gitara, stôl sa prehýbal v štýle „čo batohy dali“ a stále sme vítali ďalšie skialpinistov, až sme nakoniec zistili, že sa s niektorými vlastne poznáme. Svet je malý. Všetci sa vošli (v štýle dobrých sa vojde), na gitaru zahrali, hviezdy pozorovali a potom spokojne zaspali, očakávajúc východ slnka …

Noc ubehla ani neviem ako (to tie štuple do uší) a v šesť sme ako prví začali vstávať. Vlado bol taký dobrý, že vstal s nami a nevháhal prísť s ponukou párkov, čaju, alebo kávy na raňajky …

Keď Tatry spí a vy už nie

Včerajší mrak na juhu spadol dole a tak sme sa na neho pozerali z druhej strany.

Pretože jedna časť chcela ísť cez hrebeň až na Kráľovu hol'u a potom späť po zelenej do Tepličky (čo je v zime celkom dlhá trasa), rozhodla sa druhá polovica, ktorá ponáhľala do Brna, pre kratšie variant s výstupom na Veľkú Vapenice a späť cez Panská hol'u do údolia až ku zjazdovke v Tepličke. Táto verzia je asi o 2h kratšia. Variant cez KH je zdĺhavá hlavne kvôli nekonečnému zostupu od Veľkého Brůnová do Tepličky (asi 6km po lesnej ceste) a odporúčam ju fyzicky zdatným jedincom. Dvaja chlapci túto trasu išli včera obrátene na sklialpech (LT-KH-Andrejcová) a po príchode na chate odpadli behom hodiny. Možno by sa dalo nejako využiť auta a priblížiť sa, ale to sme kvôli snehu nerobili.

Veľká Vápenica je od Andrejcová 1h45min, čo v pokoji dodržíme a ešte stíhame fotiť.

Po dosiahnutí nášho dnešného vrcholu sa vraciame do sedla Priehybka a zahýbajú na modrú značku (ktorá už vyšliapané nie je a nie je ani zime značená). Dá sa však odhadnúť as pomocou GPS dôjdeme znovu k chate Budnárce, ktorú už poznáme z včerajšieho dňa, a kde sa napojíme na nám už známu trasu.

Modrá značka zo sedla Priehybka bola (podľa mňa) najkrajšia časť túry … prašan, do ktorého je skoro škoda vstupovať, nádherné výhľady …

Modrá je dobrá … razíme si cestu „od oka“ a vyjdeme priamo pri tejto salaša.

Modrá značka nás vyvedie z lesa prudšom klesaním k potoku, pozdĺž ktorého ideme asi 500m, kde je zrejmá odbočka (oficiálne však neznačkovanej) späť k chate Budnárka. Chvíľu tak opäť stúpame a za chvíľu je chata pred nami.

Od Budnárky ideme rovnakou cestou po žltej a za pánsku hol'ou zahneme doprava do údolia, ktoré nás dovedie priamo pod zjazdovku, odkiaľ sme vyrážali. Údolím by sa dalo krásne zviesť na lyžiach až dole, ale stretávame aj veľa miestnych výletníkov.

Čo by to bolo za akciu, keby sme ju nazakončili v krčme u halušiek. Tentoraz vynecháme salaš Krajinka v Ružomberku a navštívime miestnej reštaurácii pri zjazdovke (určenú zrejme pre bývalých lyžiarov). Každopádne ceny boli veľmi fajn a jedlo tiež, takže sa ideme rozlúčiť s miestnymi, u ktorých sme spali a keď odchádzame, stretneme sa ešte aj s práve dorazivší druhú skupinkou z Královy hol'e, ktorá vyzerá celkom vyčerpane. Obdivujem ich tempo, nie že by to nešlo, ale my sme si to radšej užili pohodovo, bez vyplazeného jazyka :)