Článok Útesy Stevns Klint

Kto si kostolík prejde, zistí, že mu akosi „chýba chrbát“. Stojíme teraz priamo nad morom a v pozadí sa už rysuje dostupná časť útesu.

Na pláž sa zostúpi po príkrom schodisku, kde je potrebné si dávať trochu pozor na pošmyknutia. Rovnaké schodisko slúži ik výstupu, pretože po pláži, vzhľadom k častým zosuvom, sa nedá urobiť žiadny okruh.

Ak je odliv, dá sa celkom pohodlne prechádzať pod útesmi a byť zároveň v dostatočnom odstupe od zvislých stien. Že si more pomaly berie pevninu, je zrejmé z pomerne početných zosuvov a zrútených partií skalných stien.

Zaujímavosťou tunajších skál je obdobie, v ktorom vznikali. Približne po malú rímsu viditeľnou na obrázku sa usadzovali mäkké horniny podobné písacie kriede, z miliárd mikroskopických rias. To ešte žili dinosaury. Potom došlo ku kataklyzmatické udalosti – vplyve asteroidu, po celej Zemi sa rozšíril spad so zvýšeným obsahom irídia a aj táto vrstvička je tu zachytená. Následne, už vo treťohorách kedy veľkí dinosaury nadobro vymreli, sa tu usadzovali pevné vápenca. Pláž je posiata čiernymi okruhliaky pazúrikov, ktoré z mäkkých hornín vypadávajú ako zemiaky.

Kto sa ešte prejde po vrchnej hrane útesu severným smerom, môže z malých vyhliadok uvidieť vrstvy vápencov, ktoré trochu vyzerajú ako by boli poskladané z kvádrov. To je dané tým, že v minulosti sa tento vápenec ťažil a vertikálne pruhy sú vlastne pozostatky po (ručne) navrtávaných dierach slúžiacich k odlamovanie jednotlivých blokov horniny. Tu už ale naozaj opatrne …