Túra cez sedlo Yanacon

Ešte ako vyrazíte na trek ústrety sedlu Yanacon, rozlúčte sa naposledy s krásnymi výhľadmi na masív Pucajirca a Alpamayo.

Prvý nepríjemnú vecou na pochode je nutnosť prebrodiť riečku, čo skoro ráno za mrazu nie je to pravé, na čo by ste sa tešili. Samotná cesta po širokej chodníčku plochým údolím uteká rýchlo, takže za 45 minút ste už nadohled poľnohospodárskej samote Huillca. Pred vami sa týčia nepomenovaný kopec (4 512M nm) u križovatky údolí.

Na mape nakreslená „dediny“ Huillca (3 998m nm) vo vás možno naštartuje predstavu, že si tu treba dokúpite niečo na jedenie. V skutočnosti je to len jeden dom s ohradou na ovce. Okolo sa potulujú ošípané a možno aj po pár dňoch uvidíte človeka.

Ďalšie pokračovanie cesty z Huillci sa môže na prvý pohľad zdať trochu zmätené z dôvodu sútoku hneď troch údolí na malom priestore. Stačí sa ale poriadne pozrieť do mapy a naberiete určite správny smer – choďte tým údolím v stredu západným smerom. Na konci pampy je ďalší osamotené stavení, trošku ako z hororu – okolo sa váľajú ovčej kožky a kostry a na domčeku je pribitá odrezaná kraví hlava.

Ďalej sa už stúpa veľmi úzkym kaňonom a pred vami sa týči piate sedlo na tomto treku – Yanacon. Z diaľky vyzerá celkom hrozivo, strašne prudko.

Vlastné výstup nie je nakoniec tak hrozný ako sa zdola zdal, ale tých 400 výškových vám v tejto nadmorskej výške dá určite zabrať.

Po hodine a pol výšľapu od horrorového stavení stojíte konečne v priesmyku Yanacon. Pod vami je údolie Yanta Quenua, ktorým ste sem stúpali.

Výhľad zo sedla nie je v porovnaní s inými vyhliadkami v Cordillera Blanca zas až tak svetoborná, ale aspoň máte výhľad na lagúnu Sactaycocha na obzore.

Zostup zo sedla je zo začiatku veľa nepríjemný, je to prudký klzký hlinený svah a za zlého počasia naozaj riskantné pasáž. Len o kus ďalej sú prvé pokrútené hororové stromy – polylepis tarapacana, čo sú stromy, ktoré rastú v najväčšej nadmorskej výške na svete. Bohužiaľ z týchto lesov sa do dnešnej doby zachovalo len mizivé percento. O 400 metrov nižšie sa údolie rozširuje v rozsiahlej lúky. Tu je relatívne ťažké sledovať trekovú cestu. Celá táto časť hôr je o niečo zelenšia.

Potôčiky tečúcou pampou sa stáča severným smerom a stekajú do lagúny Sactaycocha. Vy sa však držte na južnom konci lúky a vystúpte na skalné prah. Z neho potom klesajte pustú krajinou, kde pred dávnymi rokmi viedol ľadovec. Na obzore pred vami sa už tiahne horský hrebeň lemujúce údolie Janca Pampa, váš prechodný cieľ.

Po prejdení pustej krajiny vás čaká prudšie zostup po starej moréne a potom už po zreteľné chodníku pozdĺž potôčika stále dolu. Pribúdajú kroviská a vy už po niekoľkých dňoch môžete stretnúť aj miestni, ktorí sem chodia pre otop. Pri zostupe sa nenechajte nalákať na „skratky“ hlavné cesty, ktoré sa môžu zmeniť na prudké blatisté chodníky. Po hodine a pol sa pred vami konečne otvorí krásne panoráma širokého údolia Janca Pampa s malými usadlosťami a stádami koní a kravek. Veľmi krásne a malebné miesto. Tu je taky križovatka ciest. Môžete sa odtiaľ vydať už do Pomabamby a trek ukončiť alebo pokračovať ďalej a celý masív Alpamayo obísť.