Rúrka sillar trek

Tento výlet nadväzuje na klasickú exkurziu do údolia Palala. Prakticky ju rozširuje o niečo dobrodružnejšie časť. Zhruba kilometer a pol chôdze od rozbočky údolia prídete na miesto, kde sa končí zerodované skalné veže a cez údolie vedie „rúrka“ pozdĺž, ktoré budete ďalej pokračovať. Ak nechcete podnikať celý tento výlet, môžete len alternatívne vyliezť na vedľajšej hrebeň s krásnou vyhliadkou. Z údolia prudko stúpajte pozdĺž rúrky na hrebeň. Toto je pohľad späť, kde vidíte údolia, ktorým ste prišli a vedľajšie vyhliadkový hrebeň.

Po vystúpenie nad údolia sa vám otvorí užasný pohľad na skalné mesto El sillar. Už veľa v diaľke je vidieť ústí údolia Palala, ktorá si prerazila cestu v červeno zafarbenom hrebeni. Priamo za ním je schovaná Tupiza, centrum tejto rozprávkovej oblasti.

Priamo pod vami je nádherný červený hrad, ktorý by stál za samostatný prieskum.

Na druhej strane údolia nad hlavnou časťou skalného mesta El sillar sa krúti cesty spájajúcej Tupiza so San Vicente (v tejto dedine boli zabití Butch Cassidy a Sundance Kid), tzn. alternatívna trasa do úžasného bolívijského juhozápadného Altiplána. Táto cesta je vaším cieľom a spiatočný trasou do Tupiza. Nie je to ale vôbec jednoduchý cieľ, hoci sa to na prvý pohľad nezdá.

Vlastné cesta pozdĺž rúrky ma meniace sa charakter i napriek tomu, že stále v podstate traverzujeme svahom. Chvíľu kráčate po príjemnej širšej ceste podobné skoro chodníkom v Tatrách. Potom je zas len uzučká chodník, skoro ako pre kamzíky. Najhoršie je prekonávanie menších korýt, kedy vás čaká zliezanie hore a dole, navyše je to občas trošku vzdušnejší. Asi budete premýšľať na čo tá trubka vlastne asi slúži. Pravdepodobne na vedenie vody. Na niekoľkých miestach je však rozpojená, tak asi neslúži svojmu zamýšľanému účelu. Zrazu prichádza zrada – trúbka vedie vzduchom cez 3 metre široké koryto, ktoré je aspoň 6 metrov hlboké. Nezostáva než stúpať nahor a hľadať trošku užší miesto na preskok. Aj tak to nie je moc dobrý pocit, keď sa človek pozrie pod seba a tam poriadna hĺbka.

To pravé dobrodružstvo však začína až o kus ďalej. Cesta prichádza ku dvadsať metrov hlbokému kaňonu. Rúrka vedie elegantne viac ako päť metrov vzduchom a tu nie je ani náznaku ako sa dostať dole do kaňonu. Nezostáva než stúpať pozdĺž kaňonu nahor. Z vyhliadky je vidieť, že sa koryto rozdelilo – trúbka mizne v ľavej časti a my ideme pozdĺž tej pravej a vzďaľujeme sa tak ceste. Navyše sa terén vyššie stáva čím ďalej viac neschodným. Nezostáva nič iné ako nájsť aspoň trošku vhodné miesto a zliezť do kaňonu a korytom sa vrátiť späť k rúrke.

Cesta tesným kaňonom je celkom zaujímavá, ale prakticky z neho nie je možnosť „utiecť“ vďaka prudkým stenám okolo, tak sa len modlíte, aby tu nebol nejaký neprekonateľný skalné stupeň. Navyše tam, kde je tieň je voda zmrznutá a terén silne hroziace pádom.

Kaňon na niektorých miestach naozaj pripomína klzisko.

Konečne sa steny kaňonu stávajú menej prudké, tak sa vydávame priamo nahor južným smerom na hrebeň s vytúženú cestou. Po zhruba sto výškových metroch výstupu, už vyše štyritisíc metrov nad morom, sa konečne dostávame do otvorenej krajiny pozvoľných travnatcýh hrebeňov. Cesta je od nás vzdušnou čiarou len cca 700 metrov a je aj v rovnakej výške, ale medzi nami sú tri ďalšie údolia.

Dve z údolia sa našťastie dajú obísť, takže vás bude čakať prekročenie len jedného. Našťastie tu už žiadny nebezpečný terén nie je. Konečne ste teda pri ceste, ale späť do Tupiza je to odtiaľ ešte 18 kilometrov. Takže vás buď čaká ešte skoro štyroch hodinová chôdza, alebo ak budete mať šťastie, tak niekoho stopne (miestne našťastie zastavujú).

So stopovaním ešte ale chvíľu počkajte. Nenechajte si ujsť parádny panoramatickú vyhliadku na celé skalné mesto El sillar a Quebrada Palalu.

Okolitá krajina je naozaj čarovná, ale aj drsná a celkom opustená

Konečne sa dostanete k slávnym vyhliadkam, kde stojí džípové tour mieriace z Tupiza na Altiplano. Tie tu sú však len dopoludnia. V podvečer to tu má úplne iné čaro.