Cestopis týždenné cesta po Taiwane

Po lete s Qatar Airways z Prahy cez Dauhe a Hongkong, odkiaľ sme pokračovali s Hong Kong Airlines do Tchaj-pej, sme sa skoro po polnoci ocitli na tejto uličke v centre mesta, kde sme mali zabezpečené ubytovanie. Miesto ideálne, pretože sa nachádza v centre a je odtiaľto blízko na metro aj na hlavnú stanicu, odkiaľ jazdia vysokorýchlos­tné vlaky.

Hneď prvý deň dopoludnia sme vyrazili do botanickej záhrady.

V botanickej záhrade sa návštevník okrem pestrej flóry stretne aj s históriou. Toto je pavilón, v ktorom bývali ubytovaní diplomati, ktorí prichádzali k miestnemu panovnickému dvor.

Prvé de po prílete (dve hodiny po polnoci), ubytovanie a krátkom spánku sme hneď ráno vyrazili za miestnymi pamiatkami. Nemáme času nazvyš, čas počas siedmich dní je na navštívenie miest, ktoré sme si na Taiwane naplánovali, celkom napnutý. Naše ubytovanie v centre mesta má tú výhodu, že pohodlne pešo dôjdeme k môjmu (i inými turistami a miestnymi veriacimi) obľúbenému chrámu Lungshan. A odtiaľ opäť pešo (ale ide to pochopiteľne aj autobusy MHD alebo metrom) sme cez oázu pokoja v botanickej záhrade došli k Čankajšek mauzóleu. Veľký areál zahŕňa aj Národné divadlo a Národná koncertná sieň. Priamo v mauzóleu, ktorému dominuje sediaci socha Čankajšeka v nadživotnej veľkosti, je možné sledovať atraktívny ceremoniál striedanie čestné stráže. A pretože toho ešte nemáme dosť, ideme metrom k mrakodrapu TAIPEI 101, ktorý v čase dokončenia v r. 2005 najvyšším mrakodrapom na svete. Dnes ale na vyhliadkovú terasu nepôjdeme, je zlé počasie.

Druhý deň ráno sme vyrazili metrom na konečnú stanicu v Beit (musí sa s prestupom), mestečku s horúcimi termálnymi prameňmi a východisku do NP Yangminshan, kam môžete buď ísť pešo alebo sa zviesť miestnou MHD. Po národnom parku je možné chodiť celé dni, my sme si vybrali Thermal Valley v Beit a Sulphur Valley v národnom parku. Už Thermal Valley je veľa atraktívne, keď z naozaj horúcej vody (nesiahať, spáli te sa, má aj vyše 60 ° C) stúpa para a vytvára zaujímavú atmosféru ..... a ideálne miesto pre robenie selfíček. K Sulphur Valley ideme pešo cez Beit a von z mesta po miestnych cestách s pomocou sporých ukazovateľov a miestnych ľudí. Cestou sa míňa aj miestne múzeum, ktoré si hovorí o návštevu, ale najskôr chceme navštíviť Sulphur Valley, tak cestou späť. Ako už to tak býva, k návšteve nedošlo, pretože sme späť do Beit išli a išli úplne inou cestou … Sulphur Valley je činné seizmické údolia, z ktorého na mnohých miestach uniká para, buble vriacej voda a celé je sfarbené do žlta od síry , ako už sám názov údolia napovedá. Cestou k doline sme sa stretli aj s obrími, desaťcentimetrovým pavúkmi, ktorí vydesili hlavne jedného z mojich synov, ktorý z nich má fóbiu. Ale aspoň nás na ne upozornil a my potom strávili pár minút ich fotením. Po prehliadke údolia sme zistili, že je pekné počasie a preto sa oplatí zísť k večeru na vyhliadku z historickej cesty Tiao Historic Trail na TAIPEI 101 s pozorovaním západu slnka nad Tchaj-pej. Preto som sadli na miestny autobus, ktorý nás počas pár minút odviezol späť do Beit. Tu sme sa stačili najesť aj posedieť s miestnymi v bazéniku s termálnymi prameňmi a horúcou prírodnou vodou. A potom už metrom cez celé mesto k TAIPEI 101, pešo strmo s mnohými ľuďmi po schodoch do pralesa nad mestom, kde je veľa miest, odkiaľ je možné pozorovať západ slnka, TAIPEI 101 i rozsvecujúce sa mesto pod vami. Najlepšie urobíte, keď zájdete trochu ďalej do lesa a vyššie na kopec, kde možno nájsť miesta s menej ľuďmi a odkiaľ vo finále tiež niečo uvidíte, aby vám neprekážali davy ľudí s mobily. Na niektoré prefláknutej vyhliadky sa stojí front, aby ste sa tu mohli odfotiť. Pohľady odtiaľ na západ slnka a pod vami sa rozsvecujúce mesto ale stojí za tú námahu sem vyliezť. Obzvlášť v lete počítajte s tým, že budete durch, než sem dôjdete. Chodníky sú v noci osvetlené, napriek tomu je možno dobré mať so sebou čelovku, ak zostanete do noci. Späť do hotela sme sa pohodlne dostali metrom.

Náš posledný deň v hlavnom meste Tchaj-wane sme sa rozhodli stráviť na mieste, kde sme ešte nikdy v minulosti neboli a tým bola štvrť Dadaocheng (Datong District). Pri mojich predchádzajúcich pobytoch v Tchaj-pej to bola nevľúdne vyzerajúci časť mesta, kde nič nebolo a preto nebolo, prečo sem zavítať. Tentoraz sme sa však dozvedeli, že sa toto miesto dočkalo pozornosti mestskej samosprávy a tá ho revitalizuje a robí z neho ďalšie turistickú atrakciu mesta. A oprávnene. Táto oblasť, ležiaca na brehu rieky Tamshui, bývala kupecké štvrtí s kupeckými domami, prekladisku, kotvisku lodí a skladisku a domy kupcov. Tie sú teraz rekonštruované, ale nestali sa z nich samotná mŕtva múzeá, ale kypí v nich ďalej život vo forme obytných domov (do niektorých z typických úzkych kupeckých domov môžete zadarmo alebo za malý poplatok nahliadnuť a majiteľ vás sám vykoná a všetko zaujímavé ukáže), pôvodných obchodov alebo „jedální“. Múzeá, a zaujímavá, sústreďujúci sa na priblíženie tunajšieho skoršieho života návštevníkom, stojí za návštevu. My sme boli v múzeu, z ktorého terasy je možné prehliadnuť miestna kupecké ulici Dihua. Štvrť ale žije i kultúrne a nábožensky. Chceli sme sa pozrieť do miestneho kostola Lee Cungsheng Memorial Christ Presbiterian Church. Ten bol ale plný ľudí, tak sme si moc netrúfali. Našou nerozhodnosti si ale všimli návštevníci kostola a hneď sme boli vnútri. Bolo nám vysvetlené, že sa tu oslavuje svadba, ktorá už prebehla včera. A z množstva zákuskov zostalo aj na nás, museli sme ochutnať, bolo by nezdvorilé odmietnuť. Pekné prechádzky ponúka aj upravené nábreží rieky Tamshui. Prehliadku tejto, rovnako ako aj iných oblastí Tchaj-pej vám veľmi uľahčí a spríjemní knižočky s informáciami a mapkami, ktoré dostať zadarmo v turistických informáciách po celom meste. Čas ale zase tlačí, počasie sľubuje skvelý výhľad, a tak už tretíkrát ideme k TAIPEI 101, tentoraz už naozaj hore. A vyplatilo sa. Pohľady z tej výšky sú skvelé. Od NP Yangminshan, centra mesta s viditeľnou budovou hl. stanice a Shin Kong Mitsukoshi Tower až po miesto včerajšej večernej vyhliadky je vidieť všetko. Vnútri je veľmi zaujímavý pohľad na obrovské závažie, ktoré v tunajšej seizmické oblasti vyvažuje prípadné výkyvy budovy spôsobené zemetrasením alebo tajfúnom. Všetko je tu navyše technicky vysvetlené, takže aj laik pochopí spôsob, akým to vlastne funguje. A z TAIPEI 101 už len ponáhľame do hotela vyzdvihnúť si batohy a hurá na hlavnú stanicu na vysokorýchlostný vlak (THSR) do Taichung.

Cesta vysokorýchlostným vlakom z Tchaj-pej do Taichung trvá chvíľku. Keď vlak stavia iba v Banqiao, trvá cesta do stredu ostrova 50 minút, ak má vlak cestou 4 zastávky, ste v Taichung za 1 hodinu 5 minút !!! Takže si to ani poriadne nestačíte užiť. A pritom je to tak pohodlné a luxusné … Takže sme v Taichung ešte za svetla. Stanica THSR ale nie je v centre mesta, no na jeho okraji. Do mesta vás ale spoľahlivo dopravia shuttle bus alebo „normálne“ železnice. Tú sme použili my. V samotnom Taichung na nás ale čakalo prekvapenie, keď sme vystúpili na fungl novom nádražie, ktoré tu ešte pred pár rokmi nebolo ani v náznaku! Stará budova stanice je zachovaná pod novou traťou, ktorá vedie na viaduktu. Náš vopred objednaný hotel The Enterpriser je pešo päť minút od stanice a tak sme sa najskôr ubytovali a vyrazili do neďalekej požičovne áut skontrolovať, či naše rezervácie auta na zajtrajšok funguje. A večer sme ešte zašli na nočný trh, kde sme zase prepadli gurmánskym hodom v pouličných stánkoch. Mimochodom, hotel The Enterpriser je skvelý, luxusné … a vzhľadom ku kvalite strašne lacný. Ešte dnes to nechápeme, celú dobu pobytu nám to bol divné a čakali sme, kde na nás čo „vyskočí“. Ale nevyskočil nič, všetko v pohode. Iba raňajky bola typicky čínska a to nemusí každému vyhovovať. Hneď ráno sme si v požičovni vyzdvihli auto a vyrazili po Central Cross Island Highway do mestečka Guguan, ktoré leží už medzi prvými vyššími kopcami centrálneho pohoria a pýši sa horúcimi termálnymi prameňmi, ktoré si môžete užiť v niekoľkých miestnych rezortoch, z ktorých môžem odporučiť Four Seasons na druhom brehu Guguan pretekajúcej rieky, ktorá tu vytvára hlboko zarezané údolia a po tajfúne sebou odnáša trebárs aj celé domy, čoho sme boli svedkom pred niekoľkými rokmi. Vo Four Seasons sú na drevených a strieškami krytých terasách bazéniky s rôzne teplou vodou od 40+ stupňov až po ľadovej bazéniky pre otužilé. Tu sme strávili väčšinu dňa a už za tmy sa vrátili späť do Taichung. Navigácia po miestnych vedľajších cestách nie je úplne jednoduchá, ale s mapou v čínštine, trochou znalostí z minula a prípadne opýtanie sa, to ide zvládnuť.

Hneď na začiatku nám bolo jasné, že cesta až na východné pobrežie cez hory a tiesňavu Taroko bude na dva dni časovo dosť napätá. Navyše sme počítali s cestou do Li-Shanu po vedľajšej horskej ceste, ktorá pred desiatimi rokmi bola celkom dobrodružná. Cestou k mestu Pu Ak po ceste, ktorú ukazoval náš 10 rokov starý autoatlas Taiwane a ktorú som kedysi niekoľkokrát prejdeného sa nám zrazu nad hlavou začali vyskytovať mosty s cestou, ktorá prekračovala údolia sem tam. Čo to je? Mapa nič také neukazovala … Neskôr sme zistili, že ide o novú, niekoľko desiatok kilometrov dlhú diaľnici č. 6, ktorá vzniká kúsok na juh od Taichung a vedie do Puli, kde je na ňu možné nabehnúť z pôvodnej cesty. My ju teda použili až pri ceste späť a veľmi pomohla, keď sme nestíhali dôjsť načas do autopožičovne. Cestou do hôr ale mala jazda po starej ceste dve výhody. Po prvé cesta bola takmer prázdna práve vďaka diaľnici (veľký kontrast so situáciou pred rokmi, kedy to bola takmer permanentné zápcha. A za druhé, keď sme pred Pu ak pichli a nenašli v aute hever (bol pod sedadlom vodiča), miestne údržbárske auto , ktoré kontrolovalo zvodidlá, nám pomohlo a celkom bez práce sme mali koleso vymenené. a v Pu ak sme vyriešili aj opravu pneumatiky, keď sme sa zastavili v turistickej kancelárii, ktorá na nás vykukla hneď pri ceste a kde prekvapená zamestnankyne bryskně vygooglil najbližší pneuservis a ešte nás obdarovala informačnými letáčiky a knižočku. Zjavne tam belochmi v tejto dobe nečakala. za dvoma rohmi nám za pár NTD v pneuservise behom pár minút opravili a vymenili pichol pneumatiku a my mohli vyjsť do hor.Silnici č. 14 sme v Rena celkom zámerne vymenili za č. 89 a vošli do hôr. Skvelý zažije, neuveriteľné výhľady a ešte neuveriteľnejšie vysokohorské, len ťažko prístupné, dediny. a v jednej z nich, v Hou-šan (Hongxiang), ako inak, horúce pramene. v niek olika bazénikoch, na konci vsi za mostom cez rieku, voľne prístupné, ani noha. Rôzne teplá voda v rôznych bazénikoch, fantázie. Odtiaľ späť na hlavnej ceste č. 89 a smer Li-shan. Tam sme dorazili už k večeru a začali hľadať ubytovanie. Je to tu drahé, ale po niekoľkých pokusoch sa podarilo nájsť cenovo prístupný hotelík. Úroveň to nebola bohviečo, ale k přespní dobré. Aj večera v miestnej reštaurácii. Ako inak, že? Druhý deň po rannej prehliadke Li-Shanu a dych berúcich výhľadoch na okolité trojtisícovky a raňajkách na terase pred Family Marsom sme vyrazili cez Dayuling na križovatke ciest 8 a 14 smer Taroko. Tiesňava Taroko a celý miestnej NP rovnakého mena je fantastická záležitosť a „must see“ oblasť na Taiwane. Z výšky 2565 mv Dayulingu sa nespočetnými serpentínami cez rôzne podnebné pásma klesá až k moru u Hualien, regionálneho centra. Cesta je pod permanentný údržbou, pretože vďaka silným dažďom sa stále niekde zosúva, padajú skaly, rúcajú sa mosty. My sme narazili na problém len kúsok nad samotnou tiesňavou Tarok, kde sa cesty otvárala pre dopravu len na 15 minút každú hodinu aby sa autá vyjazdil, po zvyšok času pracovali horolezci na skale nad cestou na sanáciu skaly. Toto čakanie nakoniec prispelo k tomu, že sme bohužiaľ nedošli až ku krásnemu, skalnatému a divokému východnému pobrežiu, ale z časových dôvodov sme sa museli pod Taroko otočiť a začať sa vracať do Taichung, kde sme museli do ôsmich odovzdať auto. Pešia prehliadka tiesňavy bola v čase návštevy (november 2018) tiež čiastočne v rekonštrukcii, tak sme len nahliadli. Krásny kaňon, mramorové útesy a tisíce hniezdiacich lastovičiek sú zážitkom. Na trase sme sa zastavili aj v Tien-Siang a miestnym chrámu s pagodou vysoko nad údolím rieky Li-wu. Cestu späť sme absolvovali opäť cez Dayuling (nie je inej cesty) a najvyššie miesto na ceste v priesmyku Hohuan Shan vo výške 3275 m. Tu nás zastihla hmla, takže sme nič nevideli, ale viem, že výhľady tu sú skvelé. Aj s pomocou novej diaľnice sme došli do autopožičovne v Taichung tak akurát včas. A pred polnocou, po večeri v miestnom nákupnom centre, už nás čaká cesta luxusným VIP autobusom na letisko, odkiaľ sa presunieme do ďalšej našej destinácie, do Hongkongu. .

Na veľkom priestranstve pom mauzóleom sa nachádza aj Národné divadlo a koncertná sieň. V mauzóleu je možné sledovať striedanie stráží.

Para stúpajúca zo skutočne horúcej termálnej vody v Beit, na úpätí NP Yangminshan. Neodporúča sa dotýkať, ale neďaleko od stanice metra v Beit je možné sa v horúcej vode s miestnymi „vykúpať“ vk tomu určených verejných bazénikoch. Zadarmo.

Na známy mrakodrap je najkrajší výhľad z lesov nad mestom. A vôbec najlepšie je sem prísť večer pred západom slnka.

V Tchaj-pej môžete naraziť na novo revitalizovanú štvrť Dadocheng, plnú pôvodných kupeckých domov, múzeí, obchodíkov, kostolov … Kupecké domy sú z ulice úzke, ale tiahnu sa hlboko za vstupnú fasádu. V nich sa bývalo (býva), obchoduje aj predáva.

Nové moderné stanice v centre Taichung je hneď vedľa starého, ktorého budova zostala zachovaná.

V Guguan je možné sa vycachtat na mnohých miestach a otestovať miestnu minerálnu vodu.

Trojítisícovky, a nekonečné možnosti trekov, v okolí Li-Shanu.