Článok Baňa Skalka

Na tomto mieste sa už od čias Keltov ťažila železná ruda. Prvá doložená písomnosť týkajúca sa hlbinnej ťažby pochádza z roku 1746. Po roku 1824 baňa vlastnila rodina grófa Colloredo-Mansfelda. Až do roku 1852 sa ťažilo povrchovo aj hlbinne a ruda bola spracovávaná v Starej Hute pri Dobríši. V roku 1938 sa majiteľom stala Pražská železiarska spoločnosť. Kvôli zvýšenému dopytu po železe počas 2. svetovej vojny bola ťažba významne rozšírená a rozmach pokračuje aj po roku 1948. zo roku 1966 je ložisko vyťažené a okolie postupne prešlo rekultiváciou. V súčasnosti je baňa turisticky prístupná, prehliadku je potrebné vopred objednať.

Prehliadka nie je fyzicky náročná, chodí sa totiž po cestách vysypaných štrkom. Je tu stabilná teplota okolo 11 stupňov. Je ale potrebné sa pohybovať obozretne a mať nasadenú prilbu, ktorú usporiadateľ zapožičiava. Z bezpečnostných dôvodov je bezpodmienečne nutné dbať na všetky pokyny sprievodcu.

Návšteva bane je spojená s jazdou autentickým banským vláčikom. Trasa jazdy je dlhá 1,5 km.

Pri prehliadke sa návštevníci dostanú až pod miesto, kde je na brdskom hrebeni postavený kostolík Máří Magdaleny v barokovom areáli Skalka. Na tomto mieste sa nachádza asi 150 metrov pod povrchom.

Súčasným vlastníkom a správcom bane je Montánna spoločnosť osí Spoločnosť baňa udržuje, rekonštruuje zariadenie a zaisťuje prehliadky. Okrem toho zabezpečuje aj štúdium, dokumentáciu a ochranu pamiatok banskej histórie. Samozrejme tiež vlastné oprávnenie na banské činnosti a činnosti vykonávané banským spôsobom.
Montánna spoločnosť získala baňu v roku 2004 a po 10 rokoch usilovnej práce sa jej podarilo baňu sčasti sprístupniť verejnosti.

Návštevníci sa prechádzajú po 16. poschodí bane. Ďalších 20 poschodí pod nimi je v súčasnej dobe zatopených spodnou vodou.

V rámci prehliadky je k videniu aj expozícia baníckeho vybavenia, nástrojov a prístrojov. Najviac pozornosti priťahuje originálny banícky záchod.

Je možné sa pozrieť aj na miesto, kde bola vykonávaná razba rudy. Je tu okrem iného vidieť aj zariadenie, ktorým sa ruda sypala do vozíkov.

Strojovňa ťažného stroja umožní návštevníkom predstaviť náročnosť práce pod zemou a zložitosť banských zariadení a ich obsluhy.

Nevyhnutný prívod vzduchu do bane je zaistený pomocou viac ako 70 metrov hlbokej vetracej šachty.

Cestou návštevníci uvidia aj sochu svätej Barborky, patrónky baníkov. V deň jej sviatku (4. decembra) nechávali baníci horieť v štôlňach cez noc kahany, na ochranu pred smrťou a úrazmi – tzv. Barborino svetlo.

Kostolík sv. Márie Magdalény z r. 1693, nachádzajúce sa priamo nad baňou, je dominantou brdského hrebeňa. Teraz je kostolík spolu s celým barokovým areálom krásne zrekonštruovaný. Na stene kostolíka je vidieť, ako bol v dôsledku poklesu pôdy spôsobenej poddolovaním, poškodený.