Túra pohorím Ceahlău

Naša cesta začína v mestečku Durau. Tunajšie kláštor rozhodne stojí za návštevu či už pre unikátne fresky, či pre svoju krásne upravenú záhradu.

Po zdolaní prvej z mnohých častí stúpanie lemovaného motivačnými ceduľami typu „pozor medvede“ či „pozor zmije“ sme došli k chate Fantanele. Hoci bola zrovna zatvorená, výhľad stál za to. Odtiaľ sme pokračovali ďalej nahor.

Pod vrcholom, kde už sme sa brodili iba klietkovým porasty sa nám naskytol pohľad na Bikazkou nádrž, mestečko Durau aj chatu Fantanele.

Blíži sa poludnie a my sa pomaly krívajúc k vrcholu kochajíc sa po ceste všadeprítomnou kvetenou a množstvom motýľov.

Konečne sme dospeli kaž na vrchol odkiaľ sme si mohli užívať krásne výhľady do všetkých strán. Pod nami sa rozprestierala Bikazská nádrž.

Z vrcholu Toaca sme mohli obhliadnuť aj časť pokračovania našej cesty, ktorá ďalej viedla k chate Dochia a následne mala začať klesanie späť do mestečka Durau.

K vrcholu Toaca vedie len jedna cesta, teda skôr schody. Kovové schodiská sľubuje zážitok nielen po ceste hore, ale predovšetkým po ceste dole, kedy sa ešte len poriadne ukáže, ako sú schody prudké a „kvalitne urobené“.

Pokračujeme ďalej po hrebeni k chate Dochia a cestou sa obzeráme späť na výstup, ktorý sme absolvovali.

Pri chate Dochia si dávame prestávku a kocháme sa pohľadom na ďalšiu časť pohoria Ceahlău.

Míňame horský kláštor a naposledy sa obzeráme späť na vrchol Toaca. Teraz už budeme len klesať späť do údolia.

Akokoľvek sa cesta nahor zdala obtiažna, nebola cesta dole o moc lepšie. Nutné dodať, že na vrchol sme šli aspoň po ceste. Teraz sa cesta začínala postupne strácať až zmizla úplne a zostalo len celkom náhodné značenie, klesanie snáď takmer 90 ° a očakávania, kedy stretneme medveďa.