Trek cez Hoverla a Svidoveckou Poljana
Ukrajinské pastorále
Koncom leta 2017 sme sa na štrnásť dní vydali na Zakarpatskú Ukrajinu, konkrétne oblasť okolo najvyššej ukrajinskej hory Hoverla 2061. Tiež sme navštívili časť Svidovecké Poľany a jej najvyššiu horu Bliznici 1881. Zakarpatie je najkrajšie kúsok celej Ukrajiny s veľmi srdečnými a milými obyvateľmi.
Po 32 hodinovej ceste rôznymi autobusy.
Staviame stan hneď za posledné chalupou dediny Luhy a máme toho naozaj dosť.
Kúpeľ v riečke.
Cestou na Hoverla, vítané osvieženie, voda má asi 18 ° C ale vzduch už po ránu okolo 30 ° C. Tiež sme museli prejsť bránou národného parku a zaplatiť poplatok vo výške 30 hrivien za osobu (menej ako 30 Sk)
Sidlovina, sedlo pod Hoverla.
Chatičku miestnych „rangers“, za postavenie stanu sa platí 20 hrivien. A strážcovia parku si tu prilepšuje k výplate predajom fľaškového piva a pálenky. Obaja hovoria celkom slušne po česky a poskytujú nám, okrem piva celkom dosť cenných informácií.
Hoverla 2061.
Tak veľmi sme sa tešili na vrchol Hoverla, ale valí sa cez neho mraky a je pekná kosa. Sme tu, na rozdiel od roku 2013, kedy nás sem počasie nepustilo vôbec.
Hoverla
… na západnej strane sa mraky občas roztrhnú a tak je chvíľami aj čosi vidieť.
Ďalší deň.
Kontakt s ostatnými pocestným je dôležitý.
Kadiaľ?
Vždy sa nájde niekto, kto vám príde poradiť.
Pod Petros.
Miest na táborenie je všade dosť.
Romantika
Krásna, že?
Večer pod Petros.
Uvažujeme, že či zajtra bude takto, tak tam snáď ani nepolezou.
Výstup na Petros.
Ako sa hovorí, ráno múdrejšie večera. Je krásne, obloha „modrojas“ … a ide sa hore.
Petros 2020 m.
A sme hore na kopci, ..... a Hanka ho má k sviatku.
Nádhera.
Počasie sa výrazne zlepšilo. V pozadí sú vidieť vrcholy Petrosu a Hoverla.
Jedlo.
Niekoho možno zaujíma, čo na dlhších výpravách jeme. Tu je sušené jedlo vlastnej výroby, v sušenom stave cca 200 g, po príprave, zaliatí vriacou vodou a 15–20 min napúčanie, ešte pridáme trošku masti a … dobrú chuť!
Táborisko.
Romantika každým cólom, len na miestach kde sa táborí často, býva trošku svinčík, ale aj taká je Ukrajina.
Siedmy deň.
Po siedmich dňoch krátka návšteva „civilizácie“ a nákup chýbajúcich surovín. Mimochodom, a to ju práve dvakrát nemusím, vodku tu majú úplne vynikajúci a 0,5L vás vyjde na cca 75 Sk.
Kúpeľňa.
Od posledného kúpanie už uplynulo „pár“ dní, a denné teploty sú v posledných dňoch niekde okolo tridsiatky … tak sa nám nečudujte.
Preč z "civilizácie"
Tentoraz sa nazdařbůh vydávame do kopčekov neznačkovanej cestou.
Chalúpky.
A predsa občas narazíte na nejaké obydlíčko i ďaleko ďaleko od všetkého a od všetkých.
Nástrahy ciest.
Toto sa vám môže stať kdekoľvek aj na značenej ceste niekde u nás, ale tu ďaleko v hlbokých lesoch, na akési ovčej cestičke to príde drobátko dobrodružnejšie.
Varenie.
Ohník môžete urobiť všade a tak dávame prednosť varenie na ohni. Plynový varič so sebou nesieme, pre prípad varenie v stane, napríklad pri zlom počasí.
Poloniny Svidovec.
A sme opäť hore na Poloninách. Ak nájdete odvahu opustiť značené cesty, dni a dni nestretnete vôbec nikoho.
Bliznica, najvyššia hora Svidovecké poloniny.
Cestou z veľkej Bliznice (1881 m) na malú Bliznici (1872 m) Radosť a krásne výhľady, nám trošku kazí nosenie asi 6L vody na osobu.
A blíži sa koniec.
Pomaličky sa nám blíži koniec nášho „cour“. Veľmi sa nám síce dole nechce, ale čo narobíme.
Koniec.
Predposledný deň prichádzame do mesta Rachiv. Na poslednú noc berieme hotel a „luxusný apartmán“ za necelých 350 Sk noc / 2 osoby. Taky krčmy sme prešli, vypili a zjedli na čo sme prišli. Bolo to krásne, BOLO TO SUPER ...... BOLO TO KRÁTKE.
Články blízkosti
