Trek tiesňavou Barranco Azuje

My na trek vyrážali z Las Palmas, kde sme si našli autobus, ktorý nás asi za 30 minút odviezol do dedinky San Andrés na severnom pobreží ostrova Gran Canarie. Dedinka je malá, chudobná a len s pár rozpadajúcimi sa domami, ale námestie mala pekné. Pretože sa blížili Vianoce tak tomu aj zodpovedala výzdoba.

Najväčší ruch a živo v tejto dedinke bolo na pláži, respektíve vo vlnách. V pravidelných internaloch prichádzajúce oblé vlny ponúkajú surferom rôznych úrovní dosť priestoru na zábavu. Pokochali som sa tak chvíľu serferským umením a vyrazili opačným smerom do vnútrozemia do tiesňavy Barranco Azuje.

Veľmi skoro z kraja cesta sa začíname ociť v naozajstnej tropickej džungli. Všade nás obklopuje voľne rastúca vegetácia obrých rozmerov. Prechádzame tunelami z bambusu a pritom cesta kopíruje malý potôčik, ktorý sa vinie celou tiesňavou a dáva vlahu tejto zelenej nádhere okolo.

Cesta nás doviedla do údolia, kde sa nám otvoril výhľad na okolité kopce. Stále sme šli v údolí a nasledovali riečku, ktorá sa nám ale začala pomaly strácať pod vrstvou nepriestupnej vegetácie. Rozhodli sme sa teda tento nepriepustný kus cesty oboje a začali stúpať na vrchol údolia k dedine Casablanca.

Cestou hore do dediny Casablanca a celé údolie máme ako na dlani. Vegetácia tu obrastá každý kúsok pôdy. Dole v údolí sa nachádza pár stavení, ktoré pri sebe majú políčka. Nechápeme, ako sa sem miestni cez príkre zrázy dopravujú.

Po výstupe na kraj tiesňavy, kde sa nachádza dedina Casablanca, nás odmenil výhľad cez túto časť údolia až k oceánu, odkiaľ sme vychádzali. Po úbočí údolia sú pekne viditeľné terasovité políčka.

Potom čo sme si vystúpili na kraj údolia do dediny, tak sme zase museli kúsok po ceste z nastúpenej výšky zísť dole, aby sme sa napojili na našu pôvodnú trasu. Úzke cestičky, ktoré križujú kopcovité vnútrozemie ostrova, prekonávajú údolia pomocou krásne klenutých kamenných mostov. Za jedným takým, ktorý je na konci údolia Barranco de la Virgen, sme sa vrátili späť k rieke ak plánovaným blížiacim sa vodopádom.

Hneď za kamenným mostom začína prírodná rezervácia – Reserva Natural Especial de Azuje. Rezervácia sa rozkladá v údolí medzi dedinami Firgas a Moya. Hneď z kraja rezervácie narazíte na budovu už rozpadajúcich sa zatvorených bývalých kúpeľov.

V údolí preteká rieka s niekoľkými kaskádovými vodopádmi, ktoré sú obľúbeným cieľom za osviežením. Rieka a okolitá vegetácia ponúka príjemnú klímu aj v letných mesiacoch. Z kraja nájdete niekoľko informačných cedulí o danej oblasti a dokonca aj piknikové miesto s miestami na posedenie. Ako sa stúpa hlbšie do údolia, tak začína byť cesta viac dobrodružná. Lávky prestávajú byť pevné, alebo nie sú vôbec žiadne. Občas sme sa škrabali po skalnatom klzkom teréne s pomocou pripraveného lana.

Hlavné lákadlá trasy, vodopády sú krásne a sem je vesta aj pomerne dobre dostupná. Potom táto hlavná lepšie priestupná cesta vedie doprava do dediny Moya. My ale zvolili cestu druhú, kadiaľ chodili ľudia aj so sprievodcami, pretože tá už nie je tak dobre značená a môžete ľahko zablúdiť v mokrade, tak ako my. Pôvodne sme chceli prejsť celé údolie až k dedine San Fernando, po chvíli blúdenia v bažine, sme sa museli zablatený s mokrými topánkami vracať, aby sme našli tú správnu odbočku a došli nakoniec do bližšej dediny Firgas odkiaľ potom je autobus späť.

Keď už sme našli správnu cestu do dediny Firgas. Dostali sme vyhliadku na zvyšok údolia smerom do pôvodne plánovanej cieľovej stanice. Cesta cez hustú vegetáciu v údolí nie je vôbec vidieť. O to viac nás prekvapili domčeky, niektoré úplne nové alebo rozostavané, len pár metrov nad tiesňavou, kde sme zapadali do močiara.

Posledných pár kilometrov do dediny Firgas stúpala cesta z údolia nahor. Tu už nás zase tešilo pozorovať, do akých rozmerov tu sú schopné sukulenty a agáve dorásť, keď majú dobré podmienky. Posledný autobus nám odchádzal z dediny ale za 40 minút a tak nebolo veľa času sa rozhliadať a pridali sme do kroku.

Dedina Firgas je naozaj malebná horská dedinka s príkrymi ulicami a krásnou výzdobou. Vianočné hviezdy tu lemujú vodnú kaskádu padajúcu pozdĺž promenády.

Pokiaľ budete mať cestu okolo, tak dedinu Firgas odporúčame aj len na krátku zastávku. Naozaj stojí za to, jej výzdoba hlavnej promenády ponúkne aj tematické posedenie na laviciach z maľovaných kachličiek. O kúsok ďalej potom majú modely všetkých Kanárskych ostrovov s popismi. My nasadáme do posledného autobusu toho dňa a za necelú hodinu sme späť v Las Palmas. Cestou sa ešte kocháme výhľadmi, pretože autobus sa s nami krúti úzkymi serpentínami.