Romantický chodník nad riekou v miestach zatopených divokých perejí
Krásne a nebezpečné Svätojánske prúdy sú dnes zatopené vodou zo Štěchovickej priehrady. Nad týmito miestami ale dnes vedie mimoriadna turistická trasa, umiestnená iba asi 15 kilometrov od južného okraja Prahy. Prúdy boli po vzdutí priehradnej nádrže Štěchovice zatopené, ale romantické skaly nad riekou zostali a rozhodne stoja za obhliadku.
Chodník nad riekou
Zo Štěchovíc na Slapy vedie po ľavom brehu Vltavy atraktívna turistická cesta merajúca zhruba 7,5 kilometra. Vedie ale miestami po náročnom skalnatom teréne a je preto nečakane náročná. Je vedená po úbočí skál nad riekou a dokonca sú na nej aj vytesané dva tunely.
Štěchovická priehrada
Cesta začína pri Štěchovickej priehrade, ktorá tvorí druhú časť vltavskej kaskády. Zaujímavosťou je, že tunajšia plavebná komora je s výškou 20,1 m najvyššia v Česku.
Prečerpávacia vodná elektráreň
Hrádza vodného diela Štěchovice s elektrárňou je dosť známa. Oveľa menej známe je to, že nad elektrárňou je na hrebeni vrchu Homole vytvorené veľké jazero určené pre prečerpávaciu elektráreň. Z údolnej nádrže do akumulačnej nádrže na kopci vedie masívne tlakové potrubie.
Prvá turistická cesta v Česku
Oblasť Svätojánskych prúdov sa stala od roku 1865, kedy začala Pražská paroplavebná spoločnosť lodnú linku z Prahy do Štěchovíc vyhľadávaným cieľom výletov. Preto tu bola už 11. mája 1889 Klubom českých turistov vyznačená prvá značená turistická trasa. V roku 2014 bola znovu vyznačená replika tejto trasy dobovými značkami.
Osada Na Fáberke
Už po necelom kilometri sa dostaneme do údolia potoka, ktorý starí trampovia nazvali Yukon. Postupne tu vyrástli trampské zruby a vďaka prívozu prevádzkovanému pánom Fáberom bola osada nazvaná Na Fáberke. Dnes tu nájdeme niekoľko dobre udržiavaných trampských chát.
Svätojánske prúdy
Vltava vytvorila v hlbokom údolí medzi obcami Třebenice a Štěchovice sedem kilometrov dlhý perejnatý úsek so spádom cca 20 metrov. Početné skaliská a divoké pereje predstavovali pre pltárov nepríjemné ťažkosti. Podľa sochy sv. Jána Nepomuckého, vztýčenej pri rieke v roku 1722 bol tento divoký úsek pomenovaný „Svätojánske prúdy“.
Turistika
Po roku 1865 začali túto romantickú časť rieky objavovať turisti. Dokonca tu potom boli organizované turistické „dobrodružné“ plavby. Dnes sú divoké pereje a skaly pod hladinou Štěchovickej priehrady.
Osada Stracenka
Po troch kilometroch dorazíme k osade Stracenka, ktorá je asi najznámejšou trampskou osadou. Prví osadníci tu táborili už po prvej svetovej vojne. Jazdila sem množstvo známych osobností ako napr. Jarka Mottl. Zdeněk Burian alebo Jarda Štercl.
Chodník skalami
Chodník pokračuje medzi skalami a ponúka množstvo krásnych výhľadov na rieku a protiľahlé skaly, na ktorých sa nachádzajú veľmi známe vyhliadky Máj a Smetanova.
Chodníček nad riekou
Niektoré úseky vyžadujú zvýšenú opatrnosť a nie sú vhodné pre menšie deti.
Tunely
Zaujímavosťou tohto chodníka sú dva tunely vysekané do skál.
Osada Svätojánske prúdy
Poslednou osadou na tomto chodníku je osada „Svätojánske prúdy“. Prví osadníci sa tu objavili už okolo roku 1910 a postupne si tu stavali drevené zálesácke zruby kanadského typu.
Slapská priehrada
To už sa blížime do konca trasy, ktorá je v obci Třebenice pod Slapskou priehradou. Ide o prvú priehradu postavenú na Vltave po II. sv. vojne. Výška hrádze je 70 ma dĺžka 200m. Pri spodnom pohľade na hrádzu zaujmú štyri mohutné prelivy.
Ferdinandov stĺp
Rieka bola od nepamäti používaná na dopravu dreva a soli. V snahe zmierniť jej divokosť nariadil cisár Ferdinand III. roku 1640 odstreliť najnebezpečnejšie skalisko v mieste dnešnej slapskej priehrady. Na pamiatku tu bol roku 1643 vztýčený Ferdinandov stĺp. Stĺp bol pred napustením Slapskej priehrady prenesený na terajšie miesto pod hrádzou.
Socha sv. Jána Nepomuckého
V roku 1722 bola vedľa Ferdinandovho stĺpu vztýčená socha sv. Jána Nepomuckého – patróna plavcov. Podľa neho potom bola celá oblasť pomenovaná. Socha, ktorú môžeme vidieť vedľa cestičky od rieky, je kópiou z roku 1908.