Loďou cez jazero Attabad

Ak sa chystáte vyraziť z Karimabadu na výlet k jazeru Attabad alebo sa vydať ešte ďalej na sever do Gulmitu či až do Pasu je lepšie si radšej privstať, pretože doprava týmto smerom nie je od čias zosuvu ktovieako frekventovaná. Mikrobusy vyrážajú z hlavnej cesty v Alitbadu, takže je potrebné tie tri kilometre z Karimabadu zbehnúť alebo si počkať na zdieľanú dodávku pendlující relatívne často medzi týmito mestečkami. Mikrobusy jazdia vždy, až keď sa naplní, čo tu môže obnášať pokojne viac ako hodinu čakania. Potom, čo sa vodič rozhodne, že je mikro dostatočne napchaté (4 ľudí na troch sedačkách), môže sa konečne vyraziť na cestu. Cesty sa vinie vysoko, na niekoľkých miestach až niekoľko sto metrov nad riekou, a pohľady do údolia sú teda veľmi pekné. Zrazu sa objaví gigantická hora blata a kamenia, ktorá sa 4.1.2010 odtrhla a vytvorila túto dokonalú priehradu. Päť mesiacov rieke trvalo, než sa preliala cez vrchol tejto prírodnej hrádze. Miestne tu celkom nadávajú vláde, že s tým nič nerobí, ale ani by som sa nečudoval, že sa to tu raz využije ako hydroelektráreň. Proste ani Číňania nepostaví priehradu zadarmo a za pár sekúnd na to :-)

U hrany zosuvu sa prestupuje do džípov a vyráža na celkom adrenalínovú jazdu. Pätnásť pasažierov stojí na korbe a drží sa všetkého, čo je po ruke. Niektorí majú v očiach celkom strach. Džíp sa hojdá zo strany na stranu a stúpa šialenou chodníkom cca 150 výškových metrov na vrchol zosuvu. Odtiaľ už je vidieť krásne modrá farba jazera. Z vrchu už väčšina ľudí zostupuje po svojich dole do improvizovaného prístavu.

Oficier v prístave zapisuje pasy do úradnej knihy a rozdáva plávacie vesty, keby niečo. Štát túto dopravu nejspíš celú dotuje, pretože cestovné sa neplatí. Pozvoľna sa nakladá batožinu a vyráža na plavbu.

Až pri odchode je vidieť ako je zosuv naozaj impozantný. Musela to byť neskutočná rana, keď to tu spadlo.

Plavba dramatickú krajinou rozoklaných skál a malých zvyškov zaplavených oáz je úplne neskutočná.

Za divočinou vyprahnutých skál sa týči zasnežení karákorámští velikáni.

Najkrajší výhľady z lode sú na približujúce sa obrovskou oázu mestečka ShiShka (viď. Úvodný fotka článku). Aj pohľad zblízka na dedine nie je vôbec zlý. Bohužiaľ je vidieť ako veľa čiastočne ponorených stromov pozvoľna umiera. Shishkatem začína najsevernejšej pakistanská oblasť Gojal čiže Horný Hunza.

Gulmit, turistické centrum Gojalu, je teraz viac ako zo tretiny zatopený, tak väčšina turistov tu radšej presadne na ďalšiu loď a plaví sa až do Hussain, kde jazero končí a vyráža na túry k ľadovcovým splazům Batur odtiaľ či až z pár kilometrov vzdialeného Pasu. Nad Gulmitem sa týči, zatiaľ nikým neslezená, krásna Gulmit Tower (5 810m nm). Pri plavbe medzi Gulmitem a Hussain je vidieť aj jeden zo splazov ľadovca, ktorý končí priamo v jazere. Celkom plavba zaberie viac ako dve hodiny. Ideálne je si vziať špunty do uší, pretože motory revú o 106 a ešte pár hodín po tejto plavbe človeku hučí v ušiach. Takže je celkom úsmevné, ako sa do toho miestnej snaží mobilovat a ich pokusy končia len u tisíckrát opakovaného halo či salam alejkum.