Článok Bica da Cana

Z malého parkoviska pozdĺž cesty najskôr stúpame širokou cestou na vrchol Bica da Cana. V našom prípade skôr z povinnosti, pretože inak pekný výhľad je ponorený do oblačnosti. Tá však dáva okolitej krajine punc tajuplnosti.

Vraciame sa späť k parkovisku. Odtiaľ začína cesta PR17. Značka a mapa chodníka je hneď na jej začiatku. Najprv ideme takmer po rovine, ale čoskoro začíname klesať.

Kdesi zľava (od západu) počujeme z hustej hmly šum listov veterných elektrární. Najbližšie okolie je stále tajuplnejšie.

Po krátkom strmom klesaní narážame na priečnu cestu, po ktorej sa vydávame vpravo pod vrchol Bica da Cana.

Okamžite nás obklopujú husté kroviny a lesy. Hmla ten zážitok ešte umocňuje.

Chodník skrytý v bujnej vegetácii je po celý čas pekne rovný, bez prílišného stúpania, ale sú tu nepravidelné bahnité a kamenisté úseky. Asi po 30 minútach pri skalnej stene, po ktorej steká voda, sa obraciame späť.

Autom sa vraciame späť smerom k sedlu Encumeada. Zastavujeme na parkovisku v mieste zvanom Canto do muro. Je odtiaľ pekný výhľad na najvyššie vrcholy Madeiry.

Na zastávke, ktorá je asi 1,5 km ďalej dole smerom k sedlu Encumeada, nahliadame do ďalšej levády.

Tesne pod sedlom Encumeada nad reštauráciou pokračuje táto ľaváda východným smerom. Ďaleko sa po nej však nedostaneme. Asi po 15 minútach chôdze je pred krátkym tunelom ďalší postup zakázaný. Aj tak sa z tej krátkej prístupnej časti otvárajú pohľady do údolia, smerujúceho na juh smerom k Atlantiku.