Výstup na sopku Merapi

Na indonézskej sopky sa väčšinou vyráža v noci, aby ste boli na vrchole najlepšie už na východ slnka. Vtedy je aj najväčší šanca, že okolie nebude zahalené v mrakoch. Vaša fotodokumentácie tak začína až na vrchole hory. Samotný výstup začína v cestnom priesmyku medzi sopkami Merapi a Merbabu vo výške (1 580m nm), teda cca 1 400 výškových metrov pod vrcholom sopky. Vysúpi začína okolo jednej hodiny rannej a zo začiatku sa ide stále po ceste až k ďalšiemu parkovisku vo výške cca 1 800m nm Ďalej sa stúpa po úzkej cestičke medzi políčkami, čo v tme nie je veľmi príjemné, zvlášť ak je po daždi. Nasleduje pasáž v lese a potom medzi krovinami než vyjde k samotnému vegetácie prostému kužeľa. Jediným spestrením tejto nočnej túry sú svetielka mestečiek hlboko pod vami. Potom bude míňať miesto s pomníčky obetí, čo vám na pokoji určite nepridá a nasleduje finálne a najhoršie časť výstupu po vlastnom aktívnom kuželi plnom sute a štrku. To je posledných cca 300 výškových metrov. Okolo vás fajčia výpary a je vám jasné že leziete po súdka so strelným prachom. Potom už ste konečne na skaliscích nad kráterov. Na vrchole ste za cca 4,5 hodiny a nezostáva než čakať v nečakanej zime na východ slnka, ktorý prehreje okolia.

Krajina sa konečne začína nasvěcovat slnečnými lúčmi a ďaleko na západe čnie vrcholky celej rady sopiek – Sumbing (3 371m nm) Sundoro (3 136M nm) a Dieng (2 565mm nm)

Samotný vrchol sopky je celkom zaujímavý – všade ostrá skaliská az puklín unikajúci oblaky plynu. keďže viete, že sopka exploduje relatívne často, nebudete mať tu zrovna relaxačné pocit.

Vrchol sopky a jeho blízke okolie naozaj nevyzerá vôbec idylicky. Vďaka mrakom a plynovým oblakom to tu však vyzerá celkom zaujímavo. Než vylezie slniečko tak budete možno celkom drkotat zuby. Teplota je pod 10 stupňov celzia a málokto si vezie do Indonesie teplé oblečenie.

Vďaka rozeklanému hrebeňa nad kráterom sopky, nie je poriadne zrejmé, ktoré zo skalísk je to najvyššia – navyše sa to rovnako takmer každoročne mení.

Krátera Merapi chýba k dokonalosti len „jazierko“ s rožhavenou lávou, inak je to dokonalý vstup do pekla – sírne a čierne balvany. K tomu všadeprítomný čmoud unikajúci zo stien.

Slniečko konečne začína prehrievať krajinu a okolie vyzerá skoro ako niekde v zlatom dole. Je to však len síra a teplé svetlo. Ospalosť z nočného výstupu sa prihlási o slovo, tak je čas na zostup a prohlídnutí si cesty, ktorú ste išli v noci potme.

Prvou etapou je nepríjemný zostup, cca 200 výškových metra po „aktívnom“ kužeľa v sutiny as okolitými výpary na relatívne plochejšie plato. Toto sú časti sopky, ktoré by ako prvé vyleteli pri explózii do vzduchu.

Po seběhnutí z kužeľa a prejsť „rovinky“ sa dostanete na vyhliadku odkiaľ je krásny pohľad do kraja i späť na vrchol tejto smrtiacej sopky. Okolo vás začínajú aj prvé náznaky zelene.

Priamo proti vám stojí impozantný sopka Merbabu (3 145m nm). Očividne prastará, pretože už je celá pokrytá zeleňou a nečmoudí. To je pohľad, ktorý vás bude sprevádzať celý zostup do sedla.

Zostupová cesta vedúca po hrebienka je spočiatku relatvině široká. Môžete sa kochať mračno formujúcimi sa pod vami.

Pri zostupe sa môžete kochať hlavne nielen najbližší sopkou Merbabu.

Cesta klesá po hrebienku s občasnými skalkami. Pri pohľade späť je krásne vidieť ako je vrchol hory výrazne mladšieho dáta ako zvyšok masívu.

Nasleduje už krásne zelené „poschodie“ trávy, kvetín a kríkov

Potom čo zbehnú ďalšie stovky metrov výškových sa dostanete do lesného vegetačného pásma. Rovnako ako u všetkých obdobných nočných výstupov si budete hovoriť akú výšku ste to v noci vlastne zdolali.

Lesné poschodie striedajú za chvíľu políčka. Úrodnosť sopečnej pôdy je vyhlásená, takže miestnym nevadí ani každodenné „turistické“ výstupy za prácou. Pracovisko je to ale relatívne nebezpečné.

Konečne ste živí a zdraví späť v civilizácii v horskom sedle, kde začína táto túra. Krásne sú odtiaľ vidieť všetky časti tohto výšľapu – Aktívna, stále čmoudící kužeľ, skalnatá pasáž po hrebienku, časť porastená len trávou a Kery, zvyšky lesa a veľa políčok. Nakoniec je úzka asfaltová cestička k domčekom dedinčanov.

Tunajšia krajina políčok na svahoch tunajších sopiek má naozaj niečo do seba.

Za pekného počasia, kedy sopky nie sú úplne zahalené v mrakoch aj cez deň, sa môžete takmer celú spiatočnú jazdu do Yogyakarty kochať monumentálnosťou sopky, ktorú ste pred pár hodinami vyliezli.