Výstup na horu Quzudosu (2224 m nm)

Výstup na vrcholy Sukom a Quzudosu nie je pre priemerne trénovaného turistu náročný. Do sedla pod vrcholom Sukom cesta prudko stúpa, terén je ale bez problémov schodný. Problém je v tom (a to platí pre celý Azerbajdžan), že žiadne trasy nie sú značené a teda nie je značený ani tento výstup. Orientácia len pohľadom, mapy tiež nie sú. Začiatok v obci Lahic je na jej severnom konci kam sa dá od miesta, kde sa bežne parkuje a kam jazdia minibusy (južný, spodný koniec obce) dôjsť za 30 minút po miestnych uliciach neustále do kopca. Odbočku na konci Lahic môže ukázať miestny sprievodca Dadaš, ktorého homestay je neďaleko od odbočky. Za obcou vedie chvíľu trasa po poľnej ceste, ktorá ale za chvíľu mizne a výber ďalšie cesty už je len na vás. Nestúpajte priamo k vrcholu (ak ho nevidíte – mračná – tak nemá cenu ani vychádzať, pokiaľ teda trasu nepoznáte) ale držte sa skôr pri rieke, prejdete neudržovaným jablčným sadom, ktorý sa strieda s lúkami a mokraďami, občas sú znateľné ovčej chodníky. Pri rieke naproti obci Ehen (leží na pravom brehu, vy idete po ľavom) je nebadateľný brod (na jar je v rieke ešte dosť vody) od ktorého stúpa chodník smer priesmyk pod vrcholom hory Sukom (2089 m nm). Je používaná pastieri a ich koňmi k ceste na letné pasienkami. Tú sa pokúste trafiť a choďte po nej prudko do kopca, trasa sa skrýva v poraste nízkych stromov. Miniete letné pasienkami (pozor na psov, ak tam budú ovce, môžu byť nebezpeční, ak u oviec a psov nebude ovčiak, zďaleka sa psom vyhnite) a za ním choďte prudko až do priesmyku, odkiaľ je na vrchol už asi len 15 minút. Pastierske chodník pokračuje ďalej na druhú stranu hrebeňa smerom k juhu do dedín Sulut alebo Mücü na úpätí Kaukazu. Z vrcholu, ktorý je holý, je rozhľad na všetky strany, je vidieť aj hora Babadag, jedna z najvyšších v oblasti (3629 m). Cesta späť po rovnakej trase alebo možno ísť smerom k východu a prípadne vystúpiť aj na hory Xat a Quzudosu s výškou cez 2200 m. Pri výstupe na Quzudosu vedie cesta z Lahic rovnakou trasou a to až nad letné stanovište pastierov, tesne pod sedlo pod horou Sukom . Rovnako ako iné cesty v Azerbajdžane, nie je ani tento výstup značený. Orientácia len pohľadom, mapy tiež nie sú. Miniete letné pasienkami (pozor na psov) a za ním ohnete doľava a přetraverzujete nižší vrchol Sukom vľavo od priesmyku. Opäť sa pokúste chytiť chodníky vychodených ovcami až na hrebeň, ktorý spočiatku klesá od vedľajšieho vrcholu Sukom do miesta, odkiaľ už potom idete priamo na vrchol Quzudosu. Idete buď po chodníkoch od oviec alebo trávnatým svahom až na vrchol, kde stojí celkom vysoký kamenný mužík. Po hrebeni môžete pokračovať ešte ďalej smerom na východ. Z vrcholu, ktorý je holý, je rozhľad na všetky strany, je vidieť aj hora Babadag, jedna z najvyšších v oblasti (3629 m) aj krásny vodopád Hacibala. Cesta späť po rovnakej trase alebo možno prudko sklesat smerom k rieke Cefele po širokej chodníku od koní a oviec, ktorá k rieke klesá ešte niekoľko sto metrov nad miestom, odkiaľ by ste začali stúpať smerom k Sukom, keby ste sa vracali po rovnakej trase. Táto chodník končí v koryte rieky, ktorým sa potom musíte predierať späť smer Lahic. Od brodu naproti dedinu Ehen klesajte do dediny Lahic po rovnakej ceste po ktorej ste išli ráno hore.

Cesta do priesmyku prudko stúpa od letného kempu pastierov.

Pohľad zo svahu pod vrcholom Sukom cez priesmyk a východnej vrchol Sukom na Quzudosu.

Konská a ovčej chodník klesá z priesmyku k rieke Cefele.

Mužík na vrchole Quzudosu.

Záverečné stúpanie na vrchol Quzudosu.