Výstup na Čiernu horu a Stráž

Podmienkou úspešného absolvovania celej trasy je dokonalá orientácia v lesnatom teréne (alebo aspoň dostatočne nabitý mobil s GPS). Trasa sa začína a končí na Kvilde. A to je tiež jediné miesto počas celej trasy, kde sa dá občerstviť alebo doplniť zásoby. Od informačného strediska sa vydáme po žlto značenej turistickom chodníku smerom na Filipovu huť, ale hneď po necelom kilometri z nej odbočíme vpravo a po krátkom stúpaní dorazíme na prvý vrchol, Lapka (1 171 m nm). Nachádza sa tu niekoľko menších skalísk, žiadny výhľad odtiaľ však nie je. Milovníci ďalekých výhľadov však nemusí smútiť, v priebehu cesty si ich užijú dosť.

Prvým z nich sa môžu pokochať z paseky pod tetrova. Z Lapku pokračujeme západným smerom ku križovatke cesty z Kvildy na Filipovu Huť a lesné Tetřeví cesty. Napojíme sa na Tetřeví cestu, ale čoskoro jej zas opustíme, odbočením vpravo na málo používanú a v lete vysokou trávou zarastenú cestu. Aj túto cestu ale čoskoro opustíme a pomaly stúpame južným smerom až k hornému okraju pomaly zarastajúce paseky pod tetrova. Tu sa nám naskytne široký výhľad po okolitej, pomerne málo zvlnenej krajine. Najvýraznejším, a dá sa povedať, že vlastne jediným výrazným vrcholom, je Antýgl.

Na druhý dnešný vrchol, Tetrov (1 260 m nm), už je to len kúsok. Rovnako ako na Lapka, ani na Tetrov nevedie žiadna cesta, občas je potreba preliezť (alebo obísť) padlý strom alebo sa predrať mladými stromčekmi či vysokým čučoriedkami. Vrchol je opäť tvorený niekoľkými skaliskami, tentoraz o niečo väčšími než na Lapka, ale veľký výhľad tu v súčasnosti nečakajte.

Z vrcholu pokračujeme ďalej približne juhozápadným smerom. S trochou šťastia narazíme na zachovalé pozostatky staré hraničného múru, ktorá vyznačovala hranicu medzi Prášilským a Zdíkovským panstvom a ktorá nám bude spoľahlivým sprievodcom k ďalšiemu orientačnému bodu.

A tým je hraničný kameň, v skutočnosti skôr malá skalka, ktorá bola využitá ako súčasť hraničného múru.

Od hraničného kameňa sa dáme smerom na západ alebo juhozápad, kým nenarazíme na Slepú cestu, vedúcu smerom na Čertov vrch (1 244 m nm). Avšak nie až na samotný vrchol. Nájsť najvyšší bod nie je vôbec jednoduché. Zaujímavejšie než vrchol, sú však skaly nachádzajúce sa zhruba 300 metrov južne od vrcholu. Ani toto miesto nie je ľahké nájsť, prístup k nim pripomína prekážkovú dráhu. Na zemi je plno starých suchých kmeňov rozlične pohádzaných cez seba a medzi nimi vyrastajú mladé stromčeky. Ak to nevzdáte, budete za námahu odmenení.

Z niektorých miest je pekný výhľad, okrem iného aj na hlavný cieľ tejto túry – Čiernu horu.

Zostup z vyhliadky smerom na juh je trochu krkolomný, zvýšená opatrnosť je určite na mieste, pretože sa zvrtnutým členkom by sa nepokračovalo moc pohodlne. Našťastie ide len o krátky úsek. Čoskoro by sme sa mali dostať na cestu vedúcu pozdĺž hranice 1. zóny NP Černohorský močiar. Z počiatku je cesta dosť zarastená, miestami je aj ťažké spoznať, kadiaľ vlastne vedie, ale neskôr sa rozšíri. Dôjdeme až na križovatku s cestou zvanou Za jazierkom. Po nej sa dáme vpravo, ale po niekoľkých sto metroch by sme jej mali opustiť, pretože vedie cez 1. zónu, kam je vstup zakázaný.

Nejakým spôsobom sa dostaneme na cestu nad ďalšie 1. zónou – Nad Vltavská cestou. Občas je nutné preliezť alebo podliezť padlý strom, ale inak sa jedná o pohodlnú cestu, vedúcu približne po vrstevnici. Čoskoro sa začína otvárať výhľad do okolia. Aj tu pred rokmi vyvádzal lykožrút a k nebu stále trčí veľa suchých stromov. Medzi nimi už vyrastajú mladé stromčeky, niektoré umelé vysádzané, niektoré vyrástli prirodzene. Možno, že za niekoľko desiatok rokov tu opäť bude hustý les ako v minulosti. A možno bude aj o trochu prirodzenejšie, bližšie prírode ako ten predošlý. Napriek tomu sa ale na myseľ vkráda otázka, či sa pred rokmi nemohlo a nemalo urobiť niečo inak …

Na prvý výraznejší odbočke doprava začneme stúpať nahor. Cesta očividne nie je moc používaná, občas môžeme trochu pochybovať, či vôbec ešte ideme po ceste. Je zarastená trávou a aj tu je potrebné prekonávať popadané stromy, ale nie je kam zablúdiť. Stačí ísť stále priamo nahor. Nezabudnite sa občas otočiť a pokochať sa širokým výhľadom (hore už moc veľký nebude).

Zhruba po 1 kilometri dorazíme k prekopaná ceste. Tu odbočíme doľava a za chvíľu už sme na vrchole Čiernej hory. Na dnešnom štvrtom a zároveň najvyššom vrchole (1 315 m nm). Triangulačné tyč je schovaná medzi stromami kúsok od cesty, ale skutočne najvyšší bod je o niekoľko desiatok metrov severnejšie.

Po prekopaná ceste pokračujeme ďalej na východ a pomaly klesáme. Na ďalšej križovatke odbočíme vpravo na čiernohorskom cestu. Aj táto cesta je v lete dosť zarastená trávou a ponúka pekné výhľady oi. Aj na ďalšie ciele dnešnej trasy. Približne po 600 metroch sa chodník zmení na štrkovú cestu a po ďalších 200 metroch dôjdeme k drevenej vyhliadkovej plošine a napojíme sa na červenú značku. A zatiaľ čo po celú cestu z Kvildy až sem bola dosť veľká pravdepodobnosť, že nikoho nestretnete, teraz sa to výrazne zmení.

Nasledujúce zhruba tri kilometre vedú po značenej turistickej chodníku a zároveň cykloceste a tak sa počet turistov a cyklistov rapídne zvýši. Z rázcestia U prameňa Vltavy si môžete urobiť krátku odbočku k prameňu našej najdlhšej rieky a potom sa zase vrátiť a po červenej pokračovať až na rázcestie Pod Stráží, kde značenú cestu opustíme a opäť budeme sami. Na rázcestí odbočíme doľava na Štruncová cestu az nej potom vystúpime do plytkého sedla medzi Stráží a Holým vrchom. Miestami sa otvárajú pekné výhľady na protiľahlej Čiernu horu.

V sedle sa dáme najskôr doľava a po niekoľkých sto metroch dorazíme na piaty vrchol – Holý vrch (1 294 m nm). Napriek svojmu menu zrovna v súčasnosti tak úplne holý nie je. Niekto by mohol povedať, že na tomto vrchole dokopy nič zaujímavé nie je. Ale je tu a už len to môže byť dôvod na jeho zdolanie. Obzvlášť, keď ide človek okolo.

Rovnakou cestou sa vrátime do sedla a čoskoro sa ocitneme na šiestom vrchole – Stráž (1 308 m nm). Vzhľadom k poničenému lesu na východných svahoch je odtiaľ pekný výhľad východným smerom až k Temelínu.

Juhovýchodným smerom klesá ďalšie zarastená cesta, ktorá nás dovedie opäť na červenú značku. Tú ale rýchlo opustíme a pokračujeme Strážna cestou ku stolovému chrbta. Stolový chrbát sa skladá z troch vrcholov, z ktorých ten prvý a najnižšiu asi ani nemá meno, ale je na ňom niekoľko zaujímavých skaliek. Druhý vrchol už meno má – Stolová hora (1 254 m nm).

Cestou necestou sa dostaneme na tretie vrchol stolového chrbta, Vysoký Stolica (1 251 m nm). Ako jediný ponúka celkom pekný výhľad, ale opäť len vďaka kusu zničeného lesa. Už tu však rastie plno mladých stromov a čoskoro tak bude po výhľade.

Posledným, deviatym a najnižším vrcholom je Stanová hora (1 159 m nm), na ktorú sa dostaneme čiastočne s využitím miestnych ciest, čiastočne voľným terénom, ktorý je v niektorých miestach dosť podmáčaný. Výhľad je odtiaľ len obmedzený.

Zostáva už sa len nejakým spôsobom dostať späť na Kvilde. Možností je viac, ale väčšina z nich končí napojením na Bučinskou cestu, ktorá nás dovedie až ku Kvilde. Možno pri návrate narazíte aj na dlhý terénne zárez, ktorý bol možno kedysi plavebným kanálom (a možno aj nie …).