Článok Údolie Dunda Tsenkher

Samotný tok Modré rieky sa miestami silno kľukatí v širokom riečisku. Prevažná väčšina pohoria je však počas roka úplne suchá a povrchová voda tu chýba. Na miestne pomery je teda akýkoľvek vodný tok s prietokom po celú dobu roka veľmi vzácny.

Takých pokojných zelených miest je v celej oblasti pomenej. Vďaka veľkému skalnému řícení tu kedysi vznikla pomerne veľká oáza so stabilnou hladinou podzemnej vody. Dlhodobo sa tu udrží stromy, na miestne pomery dokonca pomerne hustý les. Ideálne na nocovanie.

Aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, rieka sa dá brodiť aj pešo. Prietok rieky sa samozrejme zvyšuje v čase jarného topenia.

Skalné steny v rannom slnku sa týči nad prevažne vyschnutým riečiskom. Po väčšinu roka má rieka len málo vody a brehy tak tvoria prevažne štrkové lavice. Cesta sa zvyčajne kľukatí pozdĺž toku, ale veľakrát sa vyplazí nado dno údolia a šplhá po kamenistých svahoch okolo.

Vždy sa tu dajú stretnúť pastieri ženúci svoje stáda, alebo priamo ich jurty.

Kontrastné farby vytvárajú veľmi rozmanité obrazce takmer všade po ceste. V tomto prípade sa jedná o svetlú žilu prenikajúce staršími tmavými horninami.

Údolie na pohľade od juhu, smerom po prúde rieky.

Údolie Modré rieky je väčšinou príjemne otvorené s pekným rozhľadom. Stačí popojít od riečiska do okolitých svahov ao scenérie nie je núdza.

Ako zelená niť sa vinie údolie Modré rieky skrze farebnú pustatinu.

Pohľad na jedno z bočných údolia, ktoré hrá všetkými farbami. Pre tento pohľad sa však musí výrazne vystúpiť na kopce východne od údolia Modré rieky.