Turistika v masíve Ebrat II.

Zo sedla medzi dedinami Ira a Nava vedie pekná cestička k prameňu vody obklopenému úplne inú vegetáciou ako všade inde. Tu môžete doplniť vodu, ak potrebujete.

U prameňa vyšliapaná cesta končí, ale terén je pohodlne po „kozích“ chodníkoch prestupný ďalej. Pokračujte cca 500 metrov, viac menej traverzy, než sa dostanete do takého plytkého žľabu, ktorým sa dá pohodlne vystúpiť až na hlavný hrebeň.

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, výstup žľabom je celkom dlhý. Po tristo výškových metroch sa dostanete na trávnatý pľac vhodný na prestávku a krátky odpočinok. Vlastné sedlo je ešte ďalších sto výškových metrov nad vami. Pri tomto finálnom výstupe na hrebeň sa znovu otvorí výhľad na Damávand a okolité oázy.

Po približne hodine a pol výstupu od prameňa vody konečne stanete v sedle v cca (3 080m nm) a otvoria sa vám nové pohľady do údolia zrubového štvortisícovými hrebeňom Doberar.

Zo sedla začína najlepšia časť tejto túry – hrebeňový pochod. Za chvíľu je pekne vidieť dedina Lasem (2 585mm nm) schúlená pod hrebeňom Doberar. Údolie za ním vyzerá z vrchu pekne zelene a malebne a je ideálnym cieľom pre ďalšiu možnú prechádzku.

Vlastné hrebeň je relatívne plochý a kráča sa po ňom príjemne. Väčšina vyvýšenín na ňom má medzi 3 150 až 3 200 metrami nad morom. Z vrcholov je úžasný výhľad prakticky na celú východnú časť pohoria Elborz. Vidíte odtiaľ naraz aj obe oázy – vzdialenejšie a menšie Ira, kde ste pred pár hodinami štartovali a väčšie Nava. Je vidieť aj nízke sedielka medzi nimi, kadiaľ vedie kratšie variant tejto túry.

Celú cestu vás bude uchvacovať úžasný výhľad na údolie s oázou Nava. Na druhej strane vám bude jasné, že je pred vami ešte veľký kus cesty a slniečko spaľuje čím ďalej viac.

Cesta hrebeňom je príjemná, ale relatívne dlhá. Čaká vás viac ako 3,5 kilometra než dôjdete do sedla pod vlastnou horu Ebrat.

Svahy spadajúce na južnú stranu hrebeňa sú výrazne reálnejšieho než na severnej, ale aj tak by vám to dalo celkom zabrať než by ste tých 600 výškových metrov zbehli.

Jediným technickým problémom na tejto ceste je zliezť do veľkého sedla pod Ebratem, kde plochý hrebeň naberie prudkosti a vy musíte opatrne zliezť skoro 100 výškových metrov medzi skalkami. Z tohto sedla už budeme klesať dole a schádzať údolím do dediny Nava. Tí, ktorí majú ešte silu na rozdávanie, môžu alternatívne ešte vyraziť na samotný vrchol Ebratu. Počítajte však navyše s ďalšími 700 výškovými metrami a cca 3 hodinami. Výhľady však nie sú už o moc iné.

Zostup zo sedla do údolia je z celej tejto túry najmenej príjemná časť. Svah je veľa prudký a kĺzavý. Keby tu bolo mokro, je to skoro o život. Navyše poriadna cesta žiadna. Tento úsek je skoro na hodinu než dôjdete k pastierom sídliacim už „na dne“ údolia. Tu je aj druhý prameň čistej vody. Jedinou zaujímavosti pri zostupe je nálezisko fosílií.

U pastierov sa zdá, že je na zostup do údolia viac možností. Ideálne sa javí tá vedúca po vrstevnici okolo zavlažovania. Pri pohľade späť sa môžete kochať záverom údolia s mohutným skalným útesom.

Posledná časť zostupu do dediny budete musieť asi najviac improvizovať z celej tejto túry a promoti sa cez políčka. Pod dedinou pri ceste je továreň, kde sa balia voda Damávand. Je tu aj kohútik, kde si môžete doplniť vodu, ktorá vám po tejto celodennej túre bude určite chýbať.