Prehliadka divokého pobrežia Madeiry

Nie je žiadnou výnimkou, že sa predovšetkým v zimných mesiacoch vrcholky hôr pokryjú počas noci snehom. Prekonanie horského sedla Encumeada potom môže byť pre auto s letnými pneumatikami problematické. Našťastie sneh z cesty rýchlo mizne, a tak môžeme pokračovať po ceste ER110 k západným brehom ostrova.

Pozdĺž západného pobrežia sa tiahnu dlhé strmé steny, ktoré možno len ťažko prekonať zostupom k pobrežiu Atlantiku.

Nie je zlé počasie, je len nevhodné oblečenie. Tak už to v oceáne chodí. K západnému okraju Madeiry sa blíži prudká dažďová prehánka.

Pohľad na túto osadu z vrcholu útesu je vskutku letecký. Možno sa k nej však dostať atraktívnym zostupom po úzkej cestičke, prípadne možno použiť oveľa pohodlnejšie variant, zjazd a výjazd lanovkou.

Serpentíny nás zavedú dole k oceánu do mestečka Porto Moniz. Aj keď sú tu väčšinou vlny oceánu pekne divoké, medzi útesmi je postavené kúpalisko, v ktorom sa dá bezpečne oddávať vodným radovánkam.

Porto Moniz sa môžeme prechádzať pozdĺž pobrežia a kochať sa prírodnými živlami.

Roztodivné čadičové tvary pobrežných útesov sú veľmi atraktívne a často vytvárajú akési kotly, v ktorých sa „varí“ a nahnevane hučí voda, hnaná rozpěněnými vlnami oceánu.

Celé severné pobrežie ostrova je lemované horskými štítmi. Ich vrcholky sú často skryté v oblačnosti, ktorá potom nešetrí vlahou. Uprostred ostrovných útesov vpravo sa pri pohľade od Porto Moniz skrýva Sao Vicente.