Národný park Kouchibouguac

Národný park Kouchibouguac je park nachádzajúci sa v kanadskej provincii New Brunswick pri ceste číslo 11 vedúcej z Miramichi do Monctone približne 100 km severne od druhého menovaného mesta. Bol založený roku 1969 a treba povedať, že zrod nebol jednoduchý vzhľadom k nútenému vyvlastňovanie pôdy od miestnych obyvateľov Acadians (potomkov francúzskych prisťahovalcov zo 17 a 18 storočia). Obyvatelia tu žijúci protestovali a na základe ich odporu sa následne zmenila pravidlá pre zakladanie nových národných parkov. Tento park ukazuje na ploche 239 kilometrov štvorcových jednak jednotlivé druhy lesných porastov (Borovicový les, cédrový les) a jednak pobrežné prírodné výtvory ako sú pôvodné pláže, duny, zálivy spojené s možnosťou pozorovania rôznych druhov vtákov (Čorík, kulík hvízdavý). Na mori je možné vidieť taky tulene, delfíny a veľryby a čo sa týka flóry, park sa môže chváliť výskytom aster zo zálivu Svätého Vavrinca. Príchod z cesty číslo 11 je veľmi dobre značený, pri vjazde do parku je mýtnice, kde sa bežne platí vstupné do parku (nie však v roku 2017, keď Kanada oslavuje 150 rokov svojej existencie a všetky národné parky majú vstupy zdarma). Mýtnice teda bola zatvorená, avšak pre informáciu karta (tzv Discovery Pass, ktorý platí do zhruba 80-tich národných parkov a zaujímavých miest Kanady) stojí na jeden rok cca 70 CAD, dá sa zaobstarať aj pre mladých alebo rodinu, viac na http: / /www.commandesparcs-parksorders.ca. Mladí do 17-tich rokov majú vstup zdarma stále. Vstupným do parku sa rozumie aj vjazd motorovým vozidlom, pretože sprístupniť v severnej Amerike park takého rozsahu kde by sa muselo od vstupu chodiť všade pešo by bola totiž podnikateľská samovražda. Kúsok od mýtnice je infocentrum, kde dostanete mapu parku, prospekty i ďalších zaujímavostí New Brunswicku a samozrejme aj upomienkové predmety a jednoduché občerstvenie. Tak ako v podstate vo všetkých kanadských infocentrách, sa vás spýtajú, čo máte v pláne vidieť, ako dlho sa mienite zdržať a poradia čo je tu najlepšie a najdôležitejšie a nezabudnú sa opýtať odkiaľ ste? Vybavení mapkou a radami na cestu vyrážame k prvému bodu, kde je to vraj najkrajší k pláži Kellys. Cesty v parku sú vo výbornom stave, asfaltové, povolená je tu 50 km rýchlosť. Pláž a parkovisko sa nachádza asi 14 km od vjazdu do parku. Nájdete tu občerstvenia (je ale už po hlavnej sezóne, koniec septembra, tak je zatvorené), nevyhnutné podmienky pre piknik aj pre úľavu pre bohatom obede. Od parkoviska sa vydávame po povaľovať chodníku opatrenom zábradlím cez plytčiny na pláž. Trasa je sem tam opatrená výklenky s tabuľami náučné chodníky mnohokrát v tvare knihy. Pláž je obľúbená nielen medzi turistami, ale vzhľadom k relatívnej odľahlosti a pokoji aj medzi naturistov. Dnes jemne poprchávať, ale aj tak tu možno nájsť niekoľko nadšencov, ktorí si tu rozloží zásteny chrániaci pred vetrom a dopřávající si tú odpočinku. Naozaj je tu pokoj, ktorý prerušuje len v pravidelných intervaloch šumenie vĺn a sem tam spev vtáctva. Kellys Beach je dlhá niekoľko kilometrov, okrajové časti sú však z dôvodu ochrany zvierat uzavreté. Vraciame sa rovnakou cestou (celková dĺžka je 1,2 km), ale aby sme mali z pešej chôdze viac, vydáme sa pozdĺž pobrežia k Ryans. (2,0 km). Cestou pozeráme na pomaly sa sfarbujúci listy stromov a taky sem tam kupujeme fotografie s výhľadmi na protiľahlej bariérovej ostrovčeky. Cesta vedie po akomsi polostrove. Voda obmývajúce brehy sa postupne mení z vody morskej vo sladkovodné, to keď prichádzame k ústiu rieky Kouchibouguac (rieky dlhých prílivov). Na protiľahlom brehu možno uvidieť prístaviska jácht a na samotnej rieke potom pozorujeme kajakárov, ktorí si okolitú krásu vychutnávajú z vodnej hladiny. V Ryans je táborisko, kde možno naozaj prežiť relatívne dlhú dobu, je tu k dispozícii aj obchod a práčovňa. Späť k autu sa vraciame po ceste aby sme nešli rovnakou trasou. Kolmo sa presúvame o asi 4 km ďalej do La Source, odkiaľ začína druhá odporúčaná trasa je menom Bog (Močiar, močiar). Povaľovať chodník nás vedie najprv lesom až k rozhľadni na okraj lesa. Odtiaľ možno ešte prejsť niekoľko stoviek metrov medzi močiarmi na poslednú odpočívadlá, vybavenú okrem tabule náučného chodníka tiež dvoma kreslami v červenej farbe na príležitostný odpočinok. Nutné povedať, že táto plážová křesýlka sú takmer všade, sú inštalované na 150 letom trvania Kanady a treba povedať, že aj starostlivo uzamknuté pred … no asi zberateľmi. Vraciame sa rovnakou cestou späť, celková dĺžka bola cca 4 kilometre a prechádzame autom ďalej, respektíve sa vraciame a za mostom cez záliv odbočujeme na nespevnenú cestu (jednou z mála v parku) k pláži Callanders. Tu je opäť potrebné miesto pre piknik, parkuje tu niekoľko obytných vozov a sú tu aj ukážky indiánskych teepee. Tu si vyberáme najprv 1,3 km dlhú trasu cédrovým hájom, ktorá sa v jednom mieste približuje k pláži a po návrate sa vydávame trochu späť, k mostu cez záliv na chodník Salt March teda soľnou močiar. Cesta vedie opäť k moru s výhľadom na protiľahlej duny pláže Kellys. Ešte sa musím spomenúť, že cestou sme míňali pomerne širokú škálu jedlých húb a to priamo pri ceste. Vraciame sa rovnakou cestou a posúvame sa späť smerom k infocentre. Čakajú nás ešte 2 krátke chodníky jedna s názvom Bobor, dlhá 1,4 km a druhá s názvom Borovica s dĺžkou 0,9 km ktorá predkladá ukážku borovicového lesa. V tomto národnom parku je podstatne viac možností pešej turistiky, nám sa ale kráti čas, už sme tu viac ako 5 hodín a musíme sa vrátiť ešte späť do Monctone. Ešte by som sa chcel zmieniť, že v parku sú aj možnosti pre horské bicykle, stredom parku vedie špeciálny jednosmerná trasa. Národný park Kouchibouguac je pre turistov veľmi dobre dostupný bez veľkých prevýšení, najzaujímavejšie trasy možno absolvovať počas jedného dňa, poznávacie činnosť možno ale rozvíjať aj počas viacdenného pobytu.

Cez slané plytčiny vás zavedie na pokojnú pláž, vhodnú ako k odpočinku, tak aj k pozorovanie mnohých druhov vtáctva

Močaristom krajinu pretína chodník s názvom Bog

Cestou cez most ku chodníku s názvom Soľná Močiar

Jednotlivé chodníky vás prevedú rôznymi ekosystémy. Táto napríklad sa volá Salt Marsh (slaná močiar)