Národný park Exmoor

Na samom východnom konci parku nájdete malebnú historickú dedinu Dunster. Jej dominantou je na kopci sediaci stredoveký kamenný hrad. V jeho podhradí sa dochovali i pôvodné stredoveké uličky a domčeky. Prejsť sa môžete aj do priľahlých záhrad, kadiaľ preteká živý potok a necháva za sebou zurčanie.

Už z diaľky príjazdovej cesty do mesta je tento monumentálny stredoveký hrad vidieť, pretože sa týči na kopci nad mestom. Tvorí neodmysliteľnou kulisu väčšiny pohľadov na mestečko. Na protiľahlom kopci za dedinou mu robí spoločnosť kamenná vežička rozhľadne, kam vedie pešia chodník.

V národnom parku nájdete nespočetné množstvo historických pôvodných kamenných mostov až už pre peších, to v tom lepšom prípade avo niečo horšom aj pre autá. Ich šírka sa totiž od čias, čo po nich jazdili fašírky, nezmenila, čo moc vodičov nepoteší. Napriek tomu ich prítomnosť v každej druhej dedinke dodáva miestu ten pravý rozprávkový nádych.

Našou prvou zastávkou v pravej divočine Exmoor parku bola vyhliadka na severovýchodnej časti. Dá sa sem dobre prísť autom, aj keď je cesta slepá, tak stačilo nechať auto na parkovisku a prejsť sa k vrcholu Selworthy Beacon po svojich. Okolo potom vedie aj niekoľko trás, ktoré ponúknu peknú prechádzkou okruh a ďaleké výhľady ako na pastviny a kopca tak i mora.

Hoci sú v parku aj nejaké tie kopčeky, tak žiadne veľhory nečakajte. Aj z vrcholu kopcov porastených prevažne vresom dohliadnete do údolíček, kde sú zelené pastviny s ovečkami.

Exmoorský pony je historické pôvodné plemeno menšieho koňa, ktorý sa v tejto oblasti vyskytuje už po stáročia. Žije tu voľne bez zásahu človeka. Občas je stretnete postávať iu ciest alebo parkoviskách, ale pohladiť sa nenechajú. Sú tu predsa len oni doma a my len na návšteve, tak ich všetci návštevníci rešpektujú.

Za dedinou Porlock, ktorá leží v podľa nej pomenovanom údolia, sa cesta vinie späť vysoko na hrebene hôr. Do serpentín uzučkých cestičiek autá len funí a míňa sa takmer na dotyk pravých zrkadiel. Toto úsilie je ale hnedle vykúpené pohľadom na kúzelný záliv v tvare podkovy a nekonečná vresoviská. Hojne sme míňali veľké oblasti spálené požiarom. Anglický zvyk robiť si piknik bohužiaľ nezostáva len pri studených sendvičov.

Prechádzka po národnom parku po krivoľakých cestičkách po hrebeňoch hôr je zážitok, ktorý sa vryje do pamäti. Je len potrebné dávať pozor na všadeprítomné a voľne pobehujúce ovce, ktoré sa často v pokoji pasú na kuse trávy hneď vedľa cesty.

Trávnaté široké brehy okolo koryta rieky používajú miestni i turisti ako malú riviéru. Nefúka tu totiž tak ako na pláži pri mori. Nájdete tu okrem mnohých obchodíku so suvenírmi a zmrzlinou aj historickú lanovku, ktorá je celý len na vodný pohon a vyvezie vás na vyhliadku nad mesto.

Ako z dokumentu o anglickom vresovisku a širokých stráňach sme si pripadali pri prejazde vrchovinnou od severného konca parku na jeho juh, kam sme smerovali do ďalšieho NP Dartmoor. Miestni si sem dôjdu aj s prepravníkom, kde majú svojho koníka, as ním potom pokračujú výjazdom po tejto bohom zabudnuté krajine, ako vystrihnuté z románov anglických spisovateľov Jane Austinové a ďalších.