Mikulčice - Veľkomoravskej hradisko

U vjazdu do areálu je rozsiahle parkovisko, kde možno bezplatne nechať vozidlo.Hned vedľa je moderné informačné centrum s malou expozíciou a výstavné siení. Spoločne s Infocentra bola postavená 30 metrov vysoká železná rozhľadňa, ktorá ponúka rozhľad po historickom areáli staroslovanského hradiska.

V areáli je možné vidieť základy dvanástich objavených stavieb (kostoly a kniežací palác) s pôvodom v 8. a 9. storočia. Pri archeologických výskumoch boli zistené dvorca veľmožov, rady domov ulicový zoskupených aj sídliska prostého ľudu. Na pohrebiskách okolo kostolov aj v teréne bolo odkryté cez 2.500 hrobov, ktoré poskytli bohatý inventár najrôznejších predmetov, ako sú gombíky, meče, ostrohy, pracky či krížiky.

Je jedinou viaclodné sakrálnou stavbou a najväčším doteraz odkrytým veľkomoravským kostolom (35 × 11 m). Pri tomto arcibiskupského kostola bola objavená podzemné kamenná cisterna, ktorá zrejme slúžila ako baptiserium (krstiac kaplnka). Okolo kostola bolo nájdené pohrebisko s 550 hroby, v ktorých bola nájdená majstrovské diela veľkomoravského umeleckého remesla.

Murovaný objekt s rozmermi 26 × 10 m stál na najvyššom mieste hradu – akropola. Pretože postráda znaky cirkevné stavby, je považovaný za kniežací palácovou stavbu. Predpokladá sa, že budova mala murované prízemie a drevené patro.Poblíž stavby boli nájdené tri veľmožská hroby s cennými predmetmi.

Rieka Morava a jej ramená obklopoval akropole a predhradia a tvorila tak prirodzenú ochranu hradiska. Teraz je krajina vďaka častým záplavám a povodniam zrovnaná do dnešnej podoby údolnej nivy s lužnými lesmi a lúkami. Prístup k bránam hradiska umožňovali mosty. Doteraz tu boli objavené zvyšky troch drevených mostov, ktorých dĺžka bola 30 – 50 ma šírka 3 – 5 metrov.

Pozdĺž južného valu možno časť hradiska obísť a urobiť si predstavu o jeho značnom rozsahu. Vnútri hradiska úplne prevažovali drevené stavby – obytná obydlia s dusanými alebo maltovými podlahami a ohniskom alebo pecí, ďalej stavby dielenské alebo hospodárske a väčšie zhromažďovacie haly. Stavby boli prevažne nadzemné zruby, čím sa toto hradisko líšilo od väčšinou súdobých hradísk, kde prevažovali zemnice.

V roku 863 prišli na pozvanie moravského kráľa Rastislava na Moravu učenci bratia Konštantín (rehoľným menom Cyril) a Metod. Tí vytvorili písmo hlaholiku, založili slovanské písomníctvo a slovanskú liturgii.Ve svojej dobe predstavovalo Mikulčická hradiska významné centrum politickej moci aj možného pôsobenia slovanských vierozvestcov Konštantína a Metoda. Na pamiatku týchto zakladateľov staroslovienskom a starobulharské abecedy a písomníctva im bolo v areáli umiestnené bronzové súsošie, ktoré venovali zástupcovia bulharskej menšiny.

Návštevu hradisko možno spojiť s cyklovýletem do okolia. V oblasti je niekoľko príjemných dobre značených cyklotrás vedúcich v rovinatej krajine okolo rieky Moravy. Po novopostavenej lávke dá ľahko prejsť cez rieku na Slovensko, kde sa okrem iného nachádza Archeopark Kopčany.