Jazda na Passo dello Stelvio

Z troch možných smerov na Passo dello Stelvio je najslávnejší ten z Prata (915m nm), kedy musíte pokoriť slávnej Serpentíny. Čaká vás takmer dvoch kilometrovej prevýšenie a 25 kilometra dlhý kopec. Horské vyhliadky však stojí rozhodne za to!

Prvé kilometre jazdy nie sú zas až tak zaujímavé. Tá pravá horská jazda začína až tá mestečkom Trafoi (1 565mm nm). Počítajte s tým, že tu stretnete výrazne viac cyklistov a motorkárov než na rakúskom Grossglockner.

Z cesty je parádny vyhliadka na Ortler (3 905m nm). Táto takmer štvortisícovej hora bola našou najvyššou horou, keď sme boli ešte súčasťou Rakúska-Uhorska. Na jej fotenie je však tu lepšie byť popoludní.

Po prejdení celého radu serpentín príde rovinka a za ňou hrozivo vyzerajúci skalné stena. Odtiaľ už aspoň vidíte svoj cieľ.

Už tam skoro ste, ale stále je to odtiaľ ešte 500 výškových metrov. V tomto úseku stretnete zaručene najviac vysilených cyklistov.

V priesmyku je život ako na Václaváku, zvlášť keď vyjde počasie. Najväčší boj je samozrejme o fotku u vrcholovej cedule.

Z priesmyku môžete urobiť hneď tri zaujímavé prechádzky. Tá najkratšia a najklasickejší vedie k reštaurácii Tibet odkiaľ sú tie slávne výhľady zhora na Serpentíny.

Od reštaurácie je naozaj skvelý výhľad na hornú časť serpentínami do priesmyku.

Druhá túra je na Rifugio Garibaldi (2 845mm nm). Odtiaľ potom môžete pokračovať ďalej po hrebeni (už takmer samé) až na Rötlspitz čiže Punta Rosa (3 026m nm). Všetko s parádnymi výhľadmi na Ortler.

Tretia túrou je výstup na horu M. Scorluzzo (3 094m nm) na ktorej svahoch nájdete aj vojenské opevnenia z prvej svetovej vojny. Z vrcholu je potom super výhľad ako na priesmyk Stelvio tak až na Bernina.

Ak sa nechcete vracať rovnakou cestou do Prata môžete sa vydať cez priesmyk Umbrail do Švajčiarska či ďalej pokračovať do Bormia.