Jazda kráľovstvom lagún

Od skalného útvaru Arbol de Piedra sa k lagúnam pokračuje viac ako päťdesiat kilometrov sopečnou púšťou Siloli. Na miestne pomery je to relatívne nudná cesta. Jediná krátka prestávka býva v oblasti skaliek porastených zelenú llaretou a obývanú altiplánskými „králiky“ Vizcachas. Cesta sa na jednom mieste približuje až na tri kilometre k čílskej hranici a vystúpi až takmer do 4 700 metrov nad morom. Potom už cesta pomaly klesá. Prvý z veľkých lagún – Ramaditas sa väčšinou vynecháva, pretože leží viac ako kilometer ďaleko od vyjazdených ciest v púšti. Druhá Pujili je zase malinká a taky mimo trasu. Potom sa konečne príde na krásnu vyhliadku na lagúnu Honda (4 120m nm)

Na tejto vyhliadke je ideálny vysadnúť, zísť dole k lagúne a urobiť si malú kilometrovú prechádzku po západnom brehu lagúny až na jej severný koniec, kam medzitým posunie jeep.

Prechádzka po brehu lagúny je veľmi príjemná. Na obzore začína vykukovať pohraničnej sopka Cerro Arral (5 688m. Nm).

Tu si príroda naozaj vyhrala a breh lagúny je na niekoľkých miestach naozaj zaujímavý. Vychádzka po brehu je tak na 30–40 minút a potom sa chvíľku prechádza k lagúne Hedionda. Laguna Charcot sa obyčajne tiež len obchádza.

Laguna Hedionda (smradľavá) má snáď ešte zaujímavejšie okolia a navyše tu väčšinou zdržiava aj veľa plameniakov. Na obzore je vidieť sopka Canape s ľahko pocukrované špičkou.

Klasické bolíviské Altiplano = vulkán sa zrkadlí v lagúne s plameniakmi.

Obzore dominuje zaujímavá sopka Cerro Araral (5 688m nm).

Sledovanie plameniakov je jedným z najväčších zážitkov tejto časti Salar tour.

S trochou šťastia možno stretnúť na brehu lagún aj prekrásne vikune.

Za necelých desať kilometrov je tretia polhodinovú zastávkou je lagúna Canape. Na tejto fotke je dobre vidieť ako to na Salar tour vyzerá – okolo oficiálne zastávky sa motá pár ľudí ao kus ďalej už nie je ani noha.

Od lagúny Canape je krásny výhľad na rozsiahly sopečný masív s niekoľkými vrcholky.

Z vyhliadky je vidieť lagúna Canape v celej svojej kráse. Ďaleko v pozadí je vidieť aj sopka Araral

Laguny sa mení aj počas roka – v polovici januára, kedy je bolívijskej leto, je lagúna Canape plná plameniakov a v zime je prakticky prázdna a čiastočne zamrznutá / viď. ostatné snímky /.

Priamo nad lagúnou sa týči ďalšie z radu miestnych sopiek – bez pár metrov šesťtisícové. Odtiaľ vás už čaká pokračovanie cesty smer majestátne čmoudící sopka Ollagüe