Břevnovský kláštor
Najstarší mužský kláštor v Čechách
Břevnovský kláštor, nachádzajúci sa v Prahe asi tri km západne od Pražského hradu, je najstarším mužským kláštorom v Čechách. Jeho história siaha až do roku 993, kedy ho založili knieža Boleslav II. a pražský biskup sv. Vojtech. Odvtedy sa stal významným duchovným a kultúrnym centrom.
Břevnovský kláštor
Kláštor ako celok s bazilikou svätej Markéty a ďalšími stavbami v kláštornej záhrade je chránený ako národná kultúrna pamiatka Českej republiky. Kláštor je považovaný za najstaršie písomne doložené miesto varenia piva v celej Českej republike, v tejto tradícii pokračuje Břevnovský kláštorný pivovar.
V roku 1997 kláštor navštívil pápež Ján Pavol II.
História plná zvratov
Podľa legendy sa knieža Boleslav II. a biskup sv. Vojtech stretli pri prameni potoka Brusnice, kde im jeleň ukázal miesto vhodné na založenie kláštora. Názov „Břevnov“ je odvodený od brvna, ktoré ležalo v studničke.
Kláštor zažil obdobie rozkvetu, ale aj úpadku. Počas husitských vojen bol zničený a mnísi boli nútení utiecť. V 17. a 18. storočí zažil kláštor veľkolepú obnovu v barokovom štýle a stal sa centrom vzdelanosti a umenia. V 20. storočí bol kláštor dvakrát zrušený, najprv nacistami a potom komunistami. Po zamatovej revolúcii sa mnísi vrátili a obnovili kláštorný život.
Kláštorný areál
Areál Břevnovského kláštora je otvorený pre verejnosť a ponúka aj prehliadky so sprievodcom, ktoré zahŕňajú baziliku, kryptu, reprezentačné priestory, Tereziánsku sálu a kláštornú záhradu. V kláštornom areáli sa nachádza aj hotel Adalbert a reštaurácia Kláštorný šenk, kde môžete ochutnať tradičnú českú kuchyňu a pivo z miestneho pivovaru.
Benediktínsky poriadok
Kláštorný areál je v majetku a správe Benediktínskeho rádu, najstaršieho mníšskeho rádu v západnej Európe. Benediktíni sa riadia heslom „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj) a venujú sa duchovnému životu, vzdelávaniu a starostlivosti o kultúrne dedičstvo. V súčasnej dobe tu žije deväť mníchov.
Bazilika sv. Markéty
Dominantou kláštora je baroková bazilika sv. Markéty, dielo architekta Krištofa Dientzenhofera a jeho syna Kiliána Ignáca. Chrám bol postavený v rokoch 1708 – 1745.
Interiér baziliky
Interiér chrámu navrhol Kilián Ignác Dientzenhofer a predstavuje jedno z vrcholných diel českého barokového staviteľstva.
Hlavný oltár
Na hlavnom oltári z roku 1718 je v nike vsadená drevená pozlátená socha patrónky chrámu, sv. Markéty. V oltárnom stole sú uložené jej pozostatky.
Hrob sv. Vintiera
Na južnej stene chóru kostola je kamenný gotický náhrobok svätého Vintiera, ktorý zomrel 9. októbra 1045 a je uctievaný ako patrón českých a bavorských benediktínov.
Románska krypta
Pod chórom kostola bola pri archeologickom prieskume odkrytá podlaha krypty trojloďovej románskej baziliky z polovice 11. storočia. Ide o jednu z najstarších a najhodnotnejších pamiatok románskej architektúry v Česku.
Kláštorná záhrada
Rozľahlá klauzúrna záhrada s barokovými sochami a fontánou bola po náročnej rekonštrukcii otvorená verejnosti a ponúka pokojné miesto na oddych. Je otvorená každý deň do 20.00.
Prameň potoka Brusnice
V severozápadnej časti areálu sa nachádza prameň potoka Brusnice. Podľa legendy sa na tomto mieste stretli knieža Boleslav II. a biskup sv. Vojtech pri založení kláštora v roku 993. Miesto pre kláštor bolo vybrané práve kvôli výdatnému zdroju vody. Nad prameňom bola postavená kaplnka s ranogotickou klenbou. Tá sa zachovala do dnešných dní
Letohrádok Lucerna
Nad kaplnkou s prameňom bol najskôr vybudovaný stredoveký pavilón v rokoch 1722–25 postavený poschodový letohrádok.
Reprezentačné priestory
Sály, ambity a chodby prelatúry sú vyzdobené štukmi a freskami rôznych umelcov z prvej polovice 18. storočia. Na poschodí je bývalé sídlo opáta, teraz sú tu reprezentatívne sály zdobené freskami.
Teréziánska sála
Rozsiahla sála s freskami od Jána Jakuba Steinfelsa a štukovou výzdobou je jedným z najkrajších barokových interiérov v Čechách. Meno má podľa dominantného obrazu Márie Terézie.
