Výlet do Tasmánie

Podnebím je Tasmánia podobná Slovenskej republike len s tým rozdielom, že ročné obdobia v Tasmánii nevykazujú také veľké rozdiely. Zimy sú tu o niečo málo miernejšie a leta o niečo málo chladnejšia ako v SR. Rozloha je tiež veľmi podobná tej našej, len je o niečo menšia a žije tu dvadsaťkrát menej obyvateľov ako v ČR (celková populácia Tasmánia je 519 000 obyvateľov, z čoho 211 000 žije v hlavnom meste Hobart). Zvyšok Tasmánia tvoria národné parky, hory, jazerá, lesy, národné parky, hory, jazerá, lesy, príroda …

Naša výprava začína na ostrove Maria Island, ktorý je chráneným národným parkom s bohatou históriou. Na ostrov sa dostanete zhruba pol hodinovou plavbou loďou z mestečka Triabunna. V prvej polovici 19. storočia tento ostrov slúžil ako väzenie pre vtedajší trestanca a dnes je budova väznice využívaná ako ubytovňa pre turistov. Najprv som odsúdencom krásnu krajinu závidela, ale akonáhle som sa dozvedela, že miestnosť, v ktorej sme sa ubytovali dvaja, zdieľalo 66 väzňov, všetka závisť bola fuč.

Na „Maruške“ neexistuje žiadna doprava okrem cyklistické. Môžete si tu požičať bicykel a ostrov obísť na bicykli alebo ako my obísť pešo.

Stretnete sa tu s nespočetným množstvom roztomilých tlusťoučkých a stále sa pasúcich vombaty (a ešte väčším počtom bobkov :)), wallabies (= menšie klokany), divých husí a ak budete mať trochu šťastia, možno pri súmraku budú vidieť aj tasmánskeho čerta.

Tasmánsky čert je od vyhubenie vakovlk (čiže tiež tasmánskeho tigra) roku 1936 najväčší žijúci dravý vačkovec. V súčasnej dobe žije iba v Tasmánii, hoci jeho kostrové pozostatky možno nájsť prakticky po celej Austrálii (na austrálskej pevnine vyhynul približne 400 rokov pred príchodom prvých európskych osadníkov). Aj v Tasmánii hrozilo jeho vyhynutie z dôvodu rakoviny tváre, ktorú si čerti vzájomne prenáša (tzv. „Devil facial tumour disease, DFTD“) a ktorú zatiaľ nie je možné liečiť. V rokoch 2012 a 2013 bolo odobraté z hlavnej pevniny Tasmánie 23 zdravých tasmánskych čertov, ktorí boli umiestnení do izolácie – práve na ostrov Maria, kde majú ideálne podmienky a kde im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. A dobrá správa je, že podľa monitorovanie sa za pár rokov ich populácia rozrástla na dnešných 200 tasmánskych čertov.

Na ostrove Maria si určite nenechajte ujsť „slávnej“ Painted Cliffs – maľované útesy, na ktoré sa dostanete každý deň pri odlive. Tieto mimoriadne vzory vznikli na pieskovcoch vďaka presakovaniu podzemnej vody, ktorá tu zanechala stopy oxidu železa.

Mount Maria (710m nm) je najvyššia hora ostrova. Z vrchu sa vám naskytne unikátny pohľad na pevninskú šiju ostrova

Na ostrove nájdete mnoho historických neobývaných budov, ktoré tiež stojí za preskúmanie

Po dokúpení zásob v Hobarte, sme sa vydali smer juhozápad do národného parku Mount Hartz – dažďový prales, kde stretnete len hŕstku ľudí.

Prvý vysoké paprade a uplakané počasie nám ukázalo krajinu v zahmlené mystickej podobe.

Park ponúka niekoľko trekov od krátkych nenáročných až po celodennej horské túry. Ak sa sem plánujete vydať, kúpte si vstupné pas do národných parkov vopred. Inak hore zistíte, že v tomto parku nie je možné pas kúpiť a buď ho budete musieť po dlhej kľukatej ceste opustiť alebo risknúť (ako my), že vás ten deň práve nikto nechytí.

Presunuli sme sa do najstaršieho a obľúbeného národného parku Mount Field. Toto miesto je známe najmä vďaka svojim vodopádom Russell Falls a Horsehoe Falls, ktoré sem lákajú mnoho turistov. K vodopádom vás hustým pralesom dovedie pokojná riečka.

Stromy hrdo týčiace sa k nebu, staré obrie kmene ležiace na zemi, pne aj polená, všetko je pokryté zelenou, všetko je porastené machom a lišajníky. Kto si vždy tajne prial navštíviť Pandoru – krajinu z filmu Avatar, choďte do Mt. Field NP! Atmosféru k tej všetkej kráse ešte dolaďujú paprade všetkých veľkostí, od malých až po gigantické.

Tasmánia je jedným z miest, kde môžete stretnúť jedinečná zvieratá ako je napríklad vtákopysk. My sa snažíme nejakého zahliadnuť u jazier na okruhu Tarn Shelf Circuit. Aj keď nemáme buď dosť trpezlivosti alebo šťastie a vtákopyska nestretneme

Tento trek je pre nás jednoznačne TOP v celej Tasmánii. Piatich-hodinová cesta vás prevedie rozmanitou prírodou okolo krištáľovo čistých jazier a my stále otvárame batohy a každých pár minút zastavujeme pretože musíme urobiť „ešte jednu – už fakt posledný – fotku“.

Ďalšou našou zastávkou je mestečko Deloraine, u ktorého býva naši priatelia, ktorí nám k ich zrubu poskytnú na niekoľko dní strechu nad hlavou. Odtiaľ vyrážame na jednodňové výlety do okolia, napríklad do mesta Devonport. V tomto meste je prístavisko pre trajekty Spirit of Tasmania I., II. a III., ktoré zaisťujú prepravu ľudí do Sydney a Melbourne na austrálsky kontinent. Po množstve našľapaných kilometroch sa podrážka na mojich pohorkách zn. Mustang rozhodne rezignovať a nezostáva než vyjsť do mesta Launceston na nákupy. Mesto nás príliš nenadchne (ale možno je to tým, že ani jeden z nás na mesta nie je) a po potrebných obíhačkách sa rozhodneme navštíviť neďalekú vinicu Jozefa Chromeho. Ak vám to meno znie česky, tak sa nemýlite. Zakladateľom vinice je Čech, ktorý sem v roku 1950 ako 20tich-ročný chudobný mladík s nulovou znalosťou angličtiny emigroval. Dnes je z neho úspešný podnikateľ, ktorého vinárstvo v krátkej dobe získalo 14 pohárov a 170 medailí, čo z neho robí jedno z najúspešnejších novozavedených vinárstva v histórii Tasmánia. Jedinečná výberová a šumivé vína vinárstvo Josef Chromy Wines z Tasmánie vznikajú vďaka bohatým skúsenostiam Jozefa v údolí Tamar Valley a unikátnemu vinohradu o rozlohe 60 hektárov. Môžete si vybrať z troch radov. Základné vína nesú meno Pepik, prestížne Josef Chromy a mnohé z najlepších hrozna vybraných ročníkov sa volá Žďár (rovnako ako jeho rodné mesto). V prepisu pre lepšiu anglickú výslovnosť je na etikete uvedené „Zdar“. Čo je slovo, ktoré určite vystihuje aj úspech podnikateľa Jozefa Chromeho.

Nové pohorky sa rozhodneme hneď zošliapnuť v centre Tasmánia „Walls of Jerusalem“ – Múry Jeruzalema. Tento park sa nachádza na náhornej plošine v strede Tasmánia a sú pre neho charakteristické ihličnaté lesy, alpská vegetácia a nepredvídateľné, rýchlo-meniace sa počasie. Nenechajte sa odradiť tiahlym strmým začiatkom trasy (asi tak prvá hodina chôdze), odmenou vám potom bude prekrásna prechádzka uprostred majestátnych skál. Ak máte viac času, nezabudnite si vziať stan. Tento trek možno absolvovať ako 3-dňový okruh alebo môžete z hlavného vyrážať na menšie denné výlety. A ak máte jeden deň, aj tak stojí návšteva tohto parku za to.

Čo by to bolo za návštevu Tasmánie bez slávnych Cradle Mountains, jejihž Overland trek patrí k 10 TOP trekom na svete. Kto nevidel Cradle Mountains, ako by (v Tasmánii) nebol! Stavím sa, že túto vetu si povie každý návštevník Tasmánia …

Obrovské visitor centrum, ešte kolosálnejšie parkovisko, kyvadlové autobusy sprievodcom, ktoré vás každých 15 minút vezmú na hlavnej zastávky v Cradle Mountains, selfie tyče a tisíce turistov. To je môj prvý dojem z Cradle Mountains. Keď si však zvyknete na atmosféru „Václavského námestia“, park je naozaj prenádherný. Väčšina turistov navštevuje hlavnú atrakciu – jazero Dove, okolo ktorého vedie celú cestu drevený chodníček. Ak sa chcete davom ľudí vyvarovať, môžete sa vydať na náročnejšie trasy, napr. Vrchy Hansons Peak, Little Horn, Smithies Peak alebo Cradle Mountain, kam veľa ľudí nemieri. V Cradle Mountains môžete naraziť na ježurky, posumy, wallabies (malé klokany), vzácneho vtákopyska alebo kunovce (anglicky Quoll).

Pokračujeme na severo-západ do oblasti Tarkin, ktorá bola po 40 000 rokov domovom tasmánskych Aborigincov a dodnes zostáva miestom sa spirituálnym významom. V tejto oblasti žije ohrozený druh papagája neofémy oranžovobřiché. Ide o jeden z dvoch druhov papagájov, ktorí pravidelne migrujú. V lete (v podmienkach južnej pologule) hniezdia v Tasmánii, zatiaľ čo prezimovať letí do teplejšieho pobreží južnej Austrálie. Divoká populácie cita iba niekoľko desiatok jedincov, preto je tráviar úhľadný klasifikovaná IUCN ako kriticky ohrozený. Súčasná divoká populácia je odhadovaná na menej ako 50 jedincov. Na jej záchrane intenzívne pracujú štátne aj dobrovoľnícke organizácie.

Ani živej duše nestretneme na prechádzke rozprávkovým lesom „Balfour Track“, kde vás úzka cestička vedľa potoku vykoná dažďovým pralesom, cez korene stromov, machom a papradím. A ak som si niekedy predstavovala, ako by malo vyzerať miesto na konci sveta, potom by túto predstavu určite napĺňalo mestečko Waratah, kde sa ubytujeme. Možno že nie je na konci sveta, ale rozhodne je „na konci asfaltky“, ktorá ďalej už nevedie. Okrem toho sú tu milí ľudia a úžasný pokoj.

Oblasť Tarkin bola taky poslednou oblasťou, kde sa naposledy nachádzal už vyhynutý Tasmánsky tiger (vakovlk). Tento druh bol vyhubený poľnohospodári, pretože útočil na ich ovce a zver a za jeho ulovenie preto začali byť vypisované odmeny. Spoločnosť Van Diemen 's Land Company, začala odmeny vypisovať už v roku 1830. Tasmánske vláda potom medzi rokmi 1888 a 1909 vyplácala odmenu £ 1 za hlavu dospelého jedinca a po desiatich šilingoch za mláďa. Celkovo vyplatila 2184 odmien, ale vakovlk bolo pravdepodobne zabitých viac. Toto snaženie farmárov a lovcov odmien je často považované za príčinu vyhynutia živočícha. Dnes tasmánskeho tigra môžete uvidieť už len v Hobarte ako vycpanin v Národnom múzeu Tasmánia.

Náš čas sa pomaly chýli ku koncu a pomaly sa presúvame späť do Hobarte. Cestou navštívime malebné historické mestečko Stanley. Ak sa niekto venuje lezenie, je pre neho toto mesto ideálne, pretože tu máte skalu doslova „za barákom“. Ak sa niekto venuje plávanie, je pre neho toto mestečko tiež ideálne, pretože je toto miesto obklopené morom zľava i sprava. Nachádza sa tu niekoľko kostolíkov a snáď všetky domčeky a budovy v Stanley sú krásne upravené. Skrátka každý si tu nájde svoje. Na hlavnej triede môžete ochutnať miestne čokoládu v malých rodinných obchodíkoch, posedieť v niektorej z niekoľkých kaviarní a vdychovať príjemnú a uvoľnenú atmosféru tohto miesta.

Ďalej navštevujeme národný park Rocky Cape, kde sa nachádza posvätné aboriginské jaskyne a skalné úkryty. Toto miesto pomohlo odhaliť veľa z životného štýlu domorodých ľudí a dnešné Aboriginci doteraz cíti k tomuto miestu silné kultúrne a duchovné spojenie a podieľajú sa na správe tohto parku.

Náš posledný deň trávime v Hobarte u kamarátky Hanky. V Hobarte žije totiž veľmi malá ale o to priateľskejší česká komunita, ktorá drží veľmi spolu. Výlet zakončujeme výjazdom na horu Wellington, odkiaľ sa pokocháme výhľadom na hlavné mesto Tasmánia a navštívime Národný Múzeum. Milo nás prekvapí vstup zdarma a dozvedáme sa tu zaujímavé veci o miestnej faune a flóre, históriu ostrova io Aboriginci v Tasmánii. Vedeli ste napríklad, že až do roku 1967, kedy prebehlo v Austrálii referendum, boli Aboriginci zahrnutí pod faunu a flóru? Ďalšou veľmi pekné je miesto je námestie Salamanca a za návštevu stojí určite aj kontoverzní múzeum Mona.