Túra po kopcoch medzi Lehe a Sabu

Kedysi sa chodilo z ľahu do dediny Sabu (alebo taky Sabo) skratkou cez pustej hory, čo v čase asfalte už nerobí takmer nikto. Málo znateľné chodníky našťastie zostali, takže turisti, ktorí už nevedia, kam by z ľahu vyrazili na výlet, môžu preskúmavať nepomenované štvortisícové kopca, z ktorých sú naozaj zaujímavé výhľady na Leh alebo prejsť sedlo cca 3800 nm a dôjsť do oázy Sabu po svojich, čo môže byť zároveň aj dobrý aklimatizačný výlet. Možnosti nástupu na túto túru sú dve, takže sa nechá prípadne urobiť aj koliesko. Buďto sa vyrazí „skládkovým“ údolím, ktoré začína u cestnej esíčka kúsok nad autobusovou stanicou. To je však skraja dosť nudná cesta medzi horami odpadkov, ktoré majú byť turistickým očiam skryté. Alebo sa vystúpi do malého priesmyku z najvýchodnejšej predmestia ľahu, pekne viditeľnom napríklad z Namgyal TSEM gompy.

Z malého priesmyku je aj pekný výhľad na „ďaleký“ sever ľahu a cestu na náročnejšie celodenné výšľap do Phyangu.

Z priesmyku sa klesá do hlavného pustinného údolia, ktoré je obklopené vyhliadkovými kopci. Vhodných hôr na výšľap je tu po okolí minimálne päť.

Životodarný Indus obklopený zelenými políčkami pod Lehe zvoľna plynie širokým vyprahnutým údolím. Na obzore je malá oáza dedinky Stok, sídla posledného Ladháckého kráľa a východisko treku na najobľúbenejšie horu oblasti – Stok Kangri.

Až z tejto výšky si človek naozaj uvedomí akou pustatinou je Leh obklopený.

Táto vychádzka je väčšinou v veľa zvetrané teréne sutiny a skaliek. Na výhľadové vrcholky sa lezie skôr intuitívnymi chodníkmi než nejakými vyšliapanými chodníkov.

Jedna z prístupových ciest do pustej oblasti medzi Lehe a dedinou Sabu.