Túra Khangsar - Tilicho BC

Khangsar je typická pekná nepálska dediny v hornom Manangu. Všade sú modlitebné vlajočky a na strechách sa suší seno. Na obzore dominuje zvláštne špicatá hora IDAM Phra (5 875m nm). Ideálne je vyraziť smer BC Tilicho už skoro ráno, kedy sú hory ideálne nasvietené.

Po chvíli je vidieť celý záver doliny Marsyangdi as tým aj prakticky celá cesta do BC. Cesta vedie vysoko nad východným brehom rieky, tak sa nenechajte zlákať cestičkami k rieke napr. K mostu, ktorý je vidieť na tejto fotke. Obzore dominuje zaľadnený Tilicho peak (7 134mm nm) a takmer ako rozhľadňa vyzerajúce IDAM Phra (5 875m nm).

Aj tak kedysi opustená trasa, ako je táto z Khangsar k jazeru Tilicho, sa postupne mení. Zhruba v polovici cesty sa stavajú nové lodge, tak je potreba nanosiť aj neskladný materiál ako je dreva. Miestne nosiči však zvládnu aj toto a sú schopní ísť aj niekoľko sto metrov bokom, len aby sa vošli na cestu.

Výhľady na Veľkú bariéry sú úžasné.

Po 40 minútach pochodu z Khangsar sa objaví malá osamotená gompa (3 930mm nm). Pre tých, ktorí sa nechcú vracať rovnakou cestou, je to dobrý orientačný bod, pretože o 300 metrov ďalej ao 110 metrov vyššie je odbočka k alternatívnej ceste vedúcej cez Upper Khangsar.

Za dobrej viditeľnosti je z cesty postupom času krásny výhľad na východ. V popredí je vidieť novo postavená lodge a alternatívne cesta hore do Upper Khangsar a zároveň aj cesta dole do Khangsar. V pozadí defilujú zľava doprava: ľadová pyramída KANGURU (6 981m nm), trekový Pisang peak (6 091m nm), a ešte ďalej trojica vysokých hôr – špice Manaslu (8 163mm nm), nepálsky „broad peak“ Ngada Chula (7 871M nm ) a Himal Chula (7 893m nm).

Z cesty je vidieť ako je kaňon rieky čím ďalej neschůdnější – cesta ho preto obchádza traverzy v nepríjemnom Šútovo svahu. Nad tým všetkým sa týči nepriestupná Veľká bariéru.

Zhruba v polovici cesty sa, našťastie cez most, prechádza najväčšou bočné prítok na tejto etape – To Khola. Táto riečka „pramení“ o 750 výškových metrov vyššie v jazere Memechho. Žiadna cesta tam podľa mapy nevedie a ani žiadne informácie o tomto jazere na internete nie sú, takže ideálny cieľ na objaviteľskú výpravu :-). Od mosta je pár nepríjemných prudkých metrov výstupu na vyhliadkové skalisko.

Dominanta takmer celej tejto etapy treku neustále strháva zrak.

S trochou šťastia možno vidieť v skalkách nad cestou aj divoké himalájskej ovce Bharaly.

Kúsok za najvyšším miestom cesty v cca 4 280m nm sa príde na rázcestí. Pôvodná cesta viedla cez Top of the Col (4 920m nm), ale cesta z tohto výhľadového miesta zmizla v suťových svahoch a ísť tadiaľ sa už teraz neodporúča. Teraz sa chodí okolo tohto kopca a traverzujeme nepríjemná Šútovo poľa. Je to asi najzložitejšia „turistická“ cesta v Manangu.

Cesta cez Šútovo svahy medzi zvetranými skalkami zaberie viac ako polhodinu. Je potrebné dávať veľký pozor, aby sa človek nezrútil o 250 výškových metrov dolu.

Niektoré časti chodníky vyzerajú takmer ako z iného sveta.

Konečne sa objaví cieľ tejto etapy – Tilicho base camp takticky umiestnený pri bočného údolia s malým potôčikom čistej vody. Pekne je vidieť aj ďalšie pokračovanie cesty k jazeru Tilicho.

Pár desiatok metrov pred Basecamp sú krásne výhľady na hrebeň tiahnuci sa od Khangsar Kang k Tilicho Peak. V BC sú len dve lodge, tak ak nemáte rezerváciu, je dobré prísť skoro. Takže štart z Khangsar je oproti štarte z Manangu ideálne.