Túra cez sedlo nad Ishak Pasha

Od paláca sa vydajte priamo nahor po širokej chodníku, ktorú občas používajú poľnohospodári ako cestu k svojim políčkam na úrodnej náhornej planine. Nad vami sa zo zvetraných svahov tyčí pekné výhľadové skalky.

Ani nie po pätnástich minútach pochodu nahor sa bude palác už pomaly strácať na obzore. Utíchne tiež ruch od návštevníkov paláca a piknikujících Turkov. Príroda okolo vás bude s pribúdajúcou nadmorskou výškou čoraz viac zelenšie.

Cesta nahor po poľnej ceste poskytuje po celú dobu dva hlavné výhľady – jednak na horský hrebeň plný ostrých skaliek a na úrodnú náhornú planinu s políčkami.

Prvá etapa výstupu od paláca vedie do sedla u malého masívu. Kto by nechcel ísť celý trek, môže dôjsť len sem, prípadne sa vyškriabať ešte na priľahlú horu do cca 2 300m nm

Tridsať kilometrov vzdušnou čiarou na juh sa týči štítový sopka Tendürek (3 584m nm).

Po ceste sú pekné výhľady na miestnej farebnú sopečnú krajinu. Na vhodných miestach sú malé políčka.

Po dvoch hodinách výstupu od paláca dorazíte na najvyššie miesto tejto túry – do plochého trávnatého sedla (2 440m nm), odkiaľ už máte výhľad na hory v Iráne (je odtiaľ vzdialený len niečo okolo desiatich kilometrov). Ak vám ešte zostávajú sily, môžete skúsiť vyliezť na vrchol hory nad sedlom, čo je cca ešte 200 výškových metrov.

Len kúsok pod sedlom sa naša cesta napojí na prašnú poľnohospodársku cestičku a zhruba po pol hodine chôdze sa objaví úžasné panoráma oboch Araratu. Ararat (5 137mm nm) so svojou zaľadnenia špičkou patrí medzi najkrajšie sopky na svete. O kus ďalej je nižšia, bez snehu, ale zase s prudšom svahy – Malý Ararat (3 925m nm).

Na okolitej krajine je vidieť jej sopečný pôvod. Zo cestičky odkrytých vrstiev tufu sa veľa práši. Pozvoľna začínajú pribúdať známky ľudského osídlenia.

Po 8,5 kilometroch chôdze od paláca (cca 3 hodiny) prídete do prvej kurdskej dediny Dostali (2 030m nm), kde nebyť satelitov a drôtov s elektrinou, mali by ste pocit, že ste sa vrátili niekam do stredoveku.

Ženy a deti sú samozrejme zvedavé na ojedinelé cudzincov kráčajúca ich dedinou.

V dedine nie je vodovod, takže pre vodu sa musí chodiť s umelými barely. Táto pani má zlepšovák v podobe chodiaci cisterny na vodu :-)

Prašná cestička z Dostali ďalej traverzuje svahom a miznú zlým smerom. Vy sa vydajte po cestičkách priamo dole západným smerom. Cieľom je koryto riečky vedúcej do dediny Noreşin. Po ceste je mimo sopečných skál i ďalšie pekný výhľad na Ararat.

Aj dole pod horami je potreba nosiť vodu, ktorá ale už nevyzerá tak vábne ako tá o pár sto metrov vyššie.

Po necelých štyroch kilometroch zostupe z Dostali prídete do ďalšej dediny Noreşin ležiaca už len kúsok od hlavnej cesty spájajúcej Iránske hranice s Dogubayazit. Potom už nezostáva než stopovať a dúfať, že vás niekto zvezie späť. Jediným čo vám na tejto túre bude naháňať strach, sú veľkí pastierske psy v dedinách po ceste. Od veci teda rozhodne nie je nejaká palicu v ruke.