Tri skialpové túry v Tatrách

Zo Starého Smokovca cez Hrebienok. Vyzliekame rýchlo bundy. V Čechách bol posledných štrnásť dní slušný mráz, ale tu je len pár stupňov pod nulou a slnko perie. Pri výšľapu na Téryho ideme už do pol tela, teda ako kto. Potom príde tieň a poryv vetra a razom je všetko inak. Téryho chata. Druhá hodina popoludňajšie a my nestíhame obed (to tie hruštičky na Zamkovského chate …), pokračujeme rovno do sedla, aby sme neprišli na Brnčálku za tmy. Výstup do Baranieho sedla nám dá celkom zabrať, máme tou dobou už 1300 metrov prevýšenia v nohách a nie všade je cesta vyšliapané. Sneh v podobe chrasty. Škoda, ale ako inak, keď nesneží. Nadol severným žľabom to snáď bude lepšie a skutočne je, ale len o kúsok. Každopádne parádnych 700 metrov zjazde.

Keď je krusta a difúzie k tomu, nie je jazda úplným pôžitkom, zase ale môžete myslieť na to, čo bude na Brnčálce k večeru.

Je nás ráno viac, kto razí nahor na Baranie rohy, skialpinisti a „mačkári“ zhruba pol napol, bez mačiek tam vážne nechoďte a na lyžiach je dobré mať haršajzny. V hornom žľabu pravdepodobne pripnete lyže na batoh, pretože v tak prudkom úzkom svahu sa už „cik cak“ nevyplatí a úprimne ani moc ísť nedá. Do sedla to máte za pár a na Téryho chatu zídete potom za niekoľko minút. Časť našej výpravy sa tam odpája a jede rovno dole, my zostávajúce tri si ešte vyšliapneme 350 výškových metrov na Priečne, čo sa naozaj oplatí, pretože zjazd odtiaľ je fantastický. Tvrdé muldy hore rýchlo zmizne a potom už len kreslíme vlnovku až do Studenej doliny. Jazda lesné chodníkom, kto ju pozná, je pravou kľučkovanie a človek u nej Hyka nadšením, nehýká však na sánkarskej dráhe z Hrebienku, kde dostane masáž do nôh od „vlnoviek“ na trase. To už je ale skoro dole a má blažený pocit uspokojenia z celého dňa.

Je to pekných 350 metrov stúpania, niekde zhruba 150 m pod sedlom som stratila haršajznu, prečo ja v každých horách niečo nechám …

Výstup rozhodne stojí za to, zjazd z Priečneho sedla sa vyrovná alpským freeridům.

Tretí deň bol už skôr odpočinkový, slnko opäť pálilo naplno a na Hrebienku boli davy turistov. Rýchlo sme im vyhýbali až k odbočke na modrú, kde je upozornenie, že prichádzate do lavínové oblasti a máte zapnúť pípak, odtiaľto už bol „prevádzka“ v poriadku. Až úplne hore do sedla Závrat sme nevystoupali, nechcelo sa nám. Cestou sme vyzerali ľadopády a špekulovali okolo lezenie. Zjazd Veľkou Studenou dolinou a neskorý obed vo Smokovci, návrat do Čiech.

Kúsok nad Zbojnícku chatou bolo naozaj teplo a boli sme tam sami.

Inak tá noha vyššie nie je moja ;-)