Prohlídka Berlína

Bol postavený v rokoch 2003 až 2005. Autorom je svetoznámy architekt Peter Eisenman, ktorý postavil pomník z 2711 betónových kvádrov rôznej hrúbky a výšky. Najväčší kváder má výšku až do 4,7 metra, najťažší váži 16 ton. Pomník stál 27,6 milióna eur a ročné náklady na údržbu pomníka sú na úrovni približne 2,7 milióna eur. Pod samotným pamätníkom sa nachádza múzeum holokaustu.

Prehliadka jedného z najväčších a najznámejších parkov v Berlíne Tiergarten v ktorom sa okrem iného nachádza jedna z mála pamiatok na sovietsku okupáciu Berlín a to pamätník sovietskych vojakov z čias druhej svetovej vojny.

Budova bola postavená v roku 1894 a slúžila do roku 1933 Ako budova ríšskeho snemu. V roku 1933 budova za podivných okolností vyhorel, čo nacisti využili na následné potlačením vacsinou ľudských práv. Vďaka historickej hodnote budovy sa stala TERCOM ťažkých bojov počas druhej svetovej vojny, kedy budovu chránilo niekolko tisíc nacistických vojakov, avšak Aj napriek tomu bola budova Nakoniec 30. apríla 1945 dobyté a na budove! Bola vyvesená Sovietsky vlajka, čo si vojaci na druhý deň znovu zopakovali pred fotoaparátom. Tento akt sa dá považovať za koniec druhej svetovej vojny v Europe. Po roku 1990 v budove začína znovu zasaď nemecký parlament, dovtedy bola viac Menej ruina na hranici západného a východného Berlína. Rekonštrukcia prebiehala v ROKOCH 1961 – 1964, pričom Pôvodne do naj plánovali umiestniť múzeum.

Bola postavená v roku 1734 ako colná brána v opevnení Berlína, je to 26 m vysoká, 65,5 m široká a 11 m dlhá stavba z pieskovca v štýle ranného klasicizmu. Bránu tvoria stĺpy v iónsko-dórskom štýle. Brána je ozdobená výjavmi z Herkulovho života, rímskeho boha vojny Marsa a bohyne Minervy. Na vrchole brány sa nachádza kvadriga okrídlenej bohyne mieru Eirene. V čase jej vzniku brána symbolizovala mier a znázorňovala to aj bohyňa, ktorá v ruke držala olivový veniec. Ďalej však dejiny neboli také mierové. Kvadrigu v roku 1806, počas okupácie Berlína, ukradli Napoleonovi vojaci a premiestnili ju do Paríža. Do Nemecka sa vrátila až v roku 1814. Po tomto incidente vystriedal olivovú radosť železný kríž.

Nové centrum Berlína, kde sídli viacero centrál svetových firiem ako sú: Sony, Daimler, Deutsche bahn, ale aj berlínska opera a mnohé ďalšie, okrem iného sa tu nachádza významný železničný uzol. Ako pamiatka na obdobie medzi rokmi 1948 – 1989 kedy bol Berlín rozdelený sa tu nachádzajú pozostatky berlínskeho múru.

13.8.1961 došlo k definitívnemu rozdeleniu Berlína na západnú a východnú časť, k jeho opätovnému spojeniu došlo až po roku 1989, kedy bol Berlínsky múr zbúraný. Pár zaujímavostí o Berlínskom múre: meral 155 km z toho v rámci mesta to bolo 43 km; prevádza západoberlínskeho metra prechádzala aj cez dve zastávky vo východnej štvrti ktoré kontrolovali colníci; múr padol omylom o deň skôr ako bolo pôvodne plánované; berlínsky múr tvorilo celkovo 45 000 blokov, pričom jeden vážil 2,7 tony a bol 3,6 metra vysoký; pozdĺž hranice bolo 302 strážnych veží a 20 bunkrov; podľa odhadov prišlo pri pokuse o prekročenie berlínskeho múru o život 600 ľudí; najslávnejším útekom bol útek 19-ročného vojaka Conrada Shumana ktorý preskočil zátarasu z ostnatého drôtu; niekoľko obyvateľov západu bralo preskakovanie berlínskeho múru ako adrenalínový šport čo sa im aj stalo osudným; múr preťal 4 linky metra, 8 liniek železnice a 193 ulíc; od vytvorenia NDR po postavenie berlínskeho múru ušlo na cez Berlín na západ viac ako 3 000 000 oby­vateľov. V rámci východného Berlína existovalo aj pár exkláv ktoré patrili z západnému berlínu, najznámejšou bola obec Steinstucken ktorá bola až do roku 1971 zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády.

Najznámejší hraničný prechod medzi sovietskym a americkým sektorom berlína, nachádza sa na križovatkách ulíc Friedrichstrasse a Kochstrasse. Prechod sa preslávil najmä počas povstania v NDR v októbri 1961, kedy pri povstaní na priechode stáli oproti sebe tanky americkej a sovietskej armády a bol to jeden z tých momentov kedy bolo ľudstvo veľmi blízko od vypuknutia tretej svetovej vojny.

Humboldtova Univerzita je najstaršia Berlínska univerzita založená v roku 1810. Zo známych osobností ju navštevovali napríklad: filozofi Hegel, Schopenhauer, Marx, Engels, fyzici Einstein a Planck, zakladateľ EÚ Robert Schuman a mnohí ďalší. Na univerzite pôsobilo 29 nositeľov nobelovej ceny. Univerzita sa v rebríčkoch umiestňuje ako 120 najlepšia univerzít na svete a 44 v Európe.

Berlínsky dom sa zaraďuje medzi najväčšie sakrálne stavby v meste. Jeho história siaha do polovici 18-teho storočia, kedy bol na príkaz Friedricha Veľkého na mieste pôvodného kostola vybudovaný nový kostol v barokovom štýle. Monumentálnosť stavby bola zvýraznená na konci 19-teho storočia, kedy bola zvýšená vrchná kupola a boli pridané ďalšie architektonické prvky. Počas druhej svetovej vojny bola katedrála výrazne poškodená, jej obnova prebiehala v nasledujúcich desaťročiach.

Jedno z piatich múzeí nachádzajúcich sa múzejnom ostrove v centre Berlína, ktoré boli postavené v rokoch 1841 – 1930. Medzi ďalšie múzeá na ostrove patria: Pergamonové múzeum, Nové múzeum, Národná galéria a Bodemuseum.

Budova berlínskej radnice v popredí s fontánou s motívom boha Neptúna.

Jeden z najznámejších parkov v Berlíne, ktorý je ideálnym miestom na oddych po náročnej prehliadke mesta sa nachádza na múzejnom ostrove na konci jednej z najznámejších ulíc: Unter den Linden.

Prechádzka popri rieke Spréve je ďalšou z možností ako si dopriať oddych po prehliadke Berlína, popri rieke sa nachádza aj veľké množstvo barov a reštaurácií, kde je možné ochutnať miestne špeciality a nabrať atmosféru mesta.