Prírodné rezervácie Kobyla

Vstup do vnútra lomu je neobvykle asi 70 metrov dlhým tunelom. Dobre zachovalý tunel z roku 1914 pôvodne slúžil k doprave vyťaženého vápenca z krátera lomu k úzkokoľajnej železničnej dráhe, po ktorej sa dopravoval ďalej na spracovanie.

Ťažbou sa odkryli početné krasové javy, najmä jaskyne s významnými nálezmi kostí pravekých zvierat. V roku 1929 bola ťažba ukončená a na unikátnom stanovišti sa uchytila rad chránených rastlinných i živočíšnych druhov. Vďaka tomu steny zarástli a dnes vyzerá celý lom veľmi přirozeně.Zarostlé skalné steny obklopujú rozsiahly rovný priestor a tvoria tak mimoriadny skalné amfiteáter. Početné skalné stupne sú vhodným miestom pre hniezdenie sokola všeobecné a hniezdia tu aj najväčšia európska sova – výr veľký.

Steny lomu opusteného pred bezmála sto rokmi už husto zarastený a pôsobí už celkom prirodzene. Vďaka ťažbe boli odkryté početné krasové javy vrátane jaskýň, z ktorých najvýznamnejšia je jaskyňa Chlupáčova slují s nálezmi kostí cicavcov z poslednej doby medziľadovej.

Na stenách obklopujúcich centrálny priestor je vytvorená rad lezeckých ciest najrôznejšie obtiažnosti. Miesto je preto pre lezcov veľmi populárne. Centrálny priestor umožňuje relaxáciu, táborenie a stretávanie rodinných príslušníkov.

Jaskyňa Zlomená slují je dlhá zhruba 20m, s paleontologickými nálezmi väčších cicavcov, ktorými sú napríklad: lev jaskynné, nosorožec srstnatý, medveď jaskýň a ďalšie. V súčasnosti tu zimuje 5 druhov netopierov, a preto nie je vstup do jaskyne dovolený.

Jaskyňa je dlhá 25 metrov s pozostatkami cicavcov a mäkkýšov z dôb ľadových a medziľadových, boli tu nájdené aj archeologické nálezy zo staršej doby kamennej, ktoré patrí medzi najstaršie nájdené stopy človeka v Českom krase.

Južná časť rezervácie tvoria porasty skalné stepi, mozaika teplomilných dúbrav, dubohabřin a miestami aj bučín. Na miestach pôvodných pastvín sú kostřavové trávniky porastené hrab a drinu.